Story of epic

XXVI

NICK POV

*dve hodiny dozadu

Asi pred 10 minútami Alexis odišla za tým psychopatom Loganom. Ak jej skriví čo i len jeden vlas, skrivím mu krk. Ležím v izbe a pokúšam sa čítať knihu, ktorú absolútne nevnímam, keď v tom zazvoní dole zvonček. 

"Lucas, bež otvoriť!!" zakričal som aby ma počul.

"Mám spoločnosť, vypadni otvoriť ty!" 

Ježisi. Prekrútil som očami a šiel dole. Celkom podráždený som otvoril dvere. Stál tam niaky chalan v šiltovke, okuliaroch a veľmi nepresvedčivých nalepených fúzoch. Premeral som si ho zhora dole.

"Čo chceš?" vyštekol som. 

"Priniesol som balíček pre Nickolasa" zakoktal 

Znovu som si ho premeral. "Ty niesy od pošty. Máš tak 11" zavrčal som. Chalan trochu znervóznel a podal mi divne zabalený balík.

"Som zo severu, tam dospievaš už v desiatich" poškrábal sa na fúzoch, ktoré sa mu trochu odlepili

Čo to trepeš?!?

"Toto je sever, kamarát" poučil som ho. Zase viac znervóznel a poobzeral sa.

"Veď hovorím, tu sa dospieva už v dvanástich" 

"Nie v desiatich?" zdvihol som jedno obočie

"Mám balíček" vyjachtal nakoniec. Zobral som mu ho z rúk a pootáčal ho

"Vyzerá ako keby si ho zabalil do hajzláka a zalepil blatom" povedal som keď som si všimol aký je ufúľaný.

"Som doručoval, nie Santov pomocník" osopil sa

Vyvalil som oči. On mi ide odvrávať? Bože cítim sa ako niaky rodič. "Strať sa"  zašomral som napokom  a zavrel dvere. Pritom ako som išiel do izby som ho odbaľoval. Obal som hodil do prvého koša po ceste a sústredil sa na papiere. 

"Caroline a Steven... Blair?! Čo to má kurva byť?" potichu som čítal papiere. "Čas smrti, pitevná správa... Prečo by to niekto posielal mne?" 

Otvoril som dvere do svojej izby, hodil sa na stoličku a začal sa prehrabovať v papieroch. Mal by som to dať Lex. Možno by ma potom menej neznášala. Alebo by sa na mňa preistotu ani nepozrela a nechcela by so mnou hovoriť. Počkám chvíľu nech sa to medzi nami upokojí a potom jej to dám

                                                                                         ***

"Kurva ešte 5 minút," zašomral som keď som počul zvoniť ten poondiaty budík. Ide sa do školy. Neviem kto ju vymyslel tak skoro. Včera, teda dnes som išiel spať okolo 4tej. Zabudnite, ak si myslíte, že po 2 hodinovom spánku budem schopný urobiť niečo iné, než si urobiť kávu. Obliekol som si len tepláky a zišiel dole. Je celkom skoro, nikto by nemal byť ešte v kuchyni. Pretieral som si oči keď mi niečo narazilo do hrude. Pozrel som sa dole a bola to Lex. 

"Prepáč" povedala neutrálne a snažila sa ma obísť. Bola už oblečená do školy a v ruke mala pohár kávy. 

Štastlivec.

"Hej, hej, hej" zastavil som ju rukami, "kam ideš takto skoro?" 

"Ak ma nepustíš, oblejem ťa tou horúcou kávou" precedila cez zuby a nepozrela sa mi pritom ani do očí

Takže takto to budeme hrať? Budeme po sebe štekať až sa nezožereme? To by šlo

"Fajn" odvrkol som a vytrhol jej kávu z ruky. "Peknú cestu, dúfam, že dorazíš v poriadku" povedal som sarkasticky. Vytrhla mi kávu z ruky a chrstla ju na mňa