Story of epic

III.

"Som doma!" zahučím na celý dom.

"To je fascinujúce, ale nemusí to vedieť celá štvrť," zamrmle Adam z kuchyne. Usmejem sa sama pre seba.

"Aký si mal deň? " spýtala som sa keď som ho uvidela sedieť pri stole nad knihou.

"Nesmierne nudný. Počuj nebude ti vadiť zavolať do školy ako môj nový zákonný zástupca a vyžehliť ma z jedného prúseru? Vieš máš taký mužný hlas a sklon sa hádať takže by ti uverili, že si chlap," ešte stále neodlepil zrak od knihy.

"Malá rada. Keď niekoho o niečo prosíš, neurážaj ho," zaklapne mu tú knihu len tak zo súrodeneckej lásky. "Čo si spravil?" 

"Vyhodil učiteľovi pohár s kávou z okna," odstrčí od seba knihu, v ktorej už asi nenájde stránku, na ktorej skončil. "Nesmierne mľaskal keď pil," povedal úplne kľudne.

"Vyhodia ťa ak tam niekto nezavolám?" zdvihnem obočie a opriem sa o linku.

"S najväčšou pravdepodobnosťou. Jo," prikývne.

"Tak porozmýšľam," napijem sa z pohára a chystám sa na odchod. Zdá sa, že naša debata už skončila.

"Čo... tvoj deň?" vyjde to z neho ako z chlpatej deky. Zamyslím sa. Zasvetím ho do dievčenských debát.

"Máme nového spolužiaka," sadnem si k nemu ku stolu a založím ruky. Vzdychnem si. "Je to kretén."

"Mám mu začať kopať hrob?" premeral si ma a ešte stále nevzdával ten boj o to, nájsť stránku v knihe, na ktorej skončil.

"Zatiaľ netreba, ale keď som sa s ním bavila, spomenul našich rodičov a vedel  umreli" povedala som sa konečne sa prestal venovať knihe. Pozrel sa na mňa  s veľkými očami. "137, mimochodom," kývnem hlavou na knihu. Všimla som si stránku knihy, keď som mu ju zatvárala.

"Odkiaľ to ten záprdok vie?" pokrčí obočím. "Spýtala si sa odkiaľ to má?"

"Spýtala si sa ho odkiaľ to vie? Ja som to nikomu nepovedal"

"Uhm...niečo také," nemohla som to povedať bez toho, aby som sa sama pre seba hrdo zasmiala.

"No do frasa," pretočí očami a pretrie si tvár. "Čo si mu spravila?" 

Asi nie som taká záhadná, aká som myslela.

"Nič také," myknem plecom a stále ma žerie to, že ma pozná.

"Pri poslednom nič také nám policajti klopali na dvere lebo si nejakej babe obalila auto hajzel papierom," zdvihne obočie.

"Priznaj. Vtedy sa mi to podarilo" zasmiala som sa

"ALEXIS" podráždene zvýšil hlas

"Preboha, kľud. Odkedy si ty ten zodpovedný?...Dostal len jednu facku. Ale má staršieho brata s motorkou, tak ak niekde v okolí uvidíš motorkárov zo zbraňami, nemáš sestru. Proste neexistujem."

Uchechtol sa a pretočil očami ."Beriem na vedomie. Teraz počúvaj. Dnes je posledný deň, kedy sme bez dozoru. A my usporadúvame párty," uškrnie sa.

"Nepozývaj žiadnych trotlov," výhražne naňho ukážem. Keď môj brat robí párty, tak sú to tie najlepšie. Je niečo ako hviezda školy. Proste legenda. 

"Fajn, zavolám chalanom ohľadom chlastu a ty pozvi ľudí. Všetkých. A keď hovorím všetkých, myslím fakt všetkých. Je piatok a máme voľný dom. Nie je šanca, že tu budem len s tvojou najlepšou kamarátkou a pár prvákmi," výhražne na mňa ukáže, zatiaľ čo už mizne vybaviť si hovor v súkromí.