Story of epic

XXXVI

Nick POV

"Viete, že práve ste si podpísali rozsudok smrti? A ty, Rafael. Vedel som, že ani jeden z vašej brigády života a smrti neni žiadne zlatíčko ale ty si to fakt zabil. Doslova. Teraz raňajkový klub nebude už nikdy kompletný keď si zabil vašu Claire Standishovú ," podotkol som do hluku vrtuľníku. Hodili ma na jednu zo sedačiek a zo zapnutými rukami za chrbtom ma zapásali. Už sme leteli asi 5 minút a nikto nevydal ani hlásku. Nedalo mi to. Musel som niečo povedať.

"Šetri dychom. Tam, kam ťa vedieme budeš mať dosť priestoru na to aby si sa vykecal do sýta," zasmial sa Kol. Bože, ja som vedel od prvého momentu, že ho budem nenávidieť. Samozrejme aj preto lebo mal stále ruky obmotané okolo Alexis.

"Niaky koncentrák pre veľmi pekných mafiánskych synov?" opätoval som im ich veselú energiu.

"Kriste, ako ja len obdivujem tvoj optimizmus. Ideš doslova do najväčších sračiek a vysmievaš sa nám do ksichtov," zatlieskal mi Rafael.

"Rozšír to," zdvihol som jedno obočie.

"Veľké komplexy, kde sa zabíjame, mučíme, predávame, vymieňame a držíme významných ľudí. Postavil to tam náš šéf," objasnil Raf.

"Bože môj aký som poctený. Idem na burzu pre neposlušné celebrity. Na koľkých začíname dražiť? Môžem dostať miesto vedľa Hannibala Lectera?" ešte viac som sa rozosmial.

"Och nie, nie, nie. Teba nepredáme. Pre teba máme iné plány," podišiel ku mne Kol zatiaľ čo si nasadzoval čierne kožené rukavice. "Urobili sme dohodu. Chytíme ťa, dostaneme s teba informácie a potom si už celý náš. Takže," vytiahol si z vrecka malý nožík a zamieril mi ním pred oko. "Kde má Oscar uloženú zložku Devastador? Mh?"

Ako sa tuto Lloyd Christmas a Harry Dunne dozvedeli a o Devastadorovi to netuším. Aby som objasnil, je to Oscarova zložka typu Keby niečo. Je tam špina na každý gang, každú mafiu, každých lízatkových zlodejov, ktorý kedy existovali aj s podloženými dôkazmi. To keby je niekto taký sprostý, že sa pokúsi na Oscara niečo skúsiť. Mali by to spočítané ešte predtým, než by urobili prvý krok. Pravda je taká, že Oscar zložku neukázal ani Lucasovi. Ani jeden z nás nevie kde je.

"Zožer ma... Počkať, počkať nie. Podľa toho čo som počul o vašej farme z ľuďmi sa bojím, že by si to aj spravil. A odlož ten žaborez čo mi držíš pred okom. Ešte si ublížiš," prehodil som.

"Myslíš si, že si vtipný?" Falošne sa zasmial Kol a odložil to jeho páratko na bok.

"Jim Carrey to neni, ale mám svoje momenty," usmial som sa na nich.

"Dobrú noc, Mikaleson," ozval sa teplým hlasom Rafael. Ako nad tým rozmýšľam ani toho som nikdy moc nemusel.

"Vy idete spať?" spýtal som sa.

"Nie, ale ty hej," odvtedy si len pamätám, že mi Kol uvalil fajnú do spánku a už bola len tma. Prekrásna čierno čierna tma. Všade kľud. Až dokým ma znovu neprebudil ten teplý hlas.

"Vstávaj, Šípková Rúženka," dostal som pár prebúdzacích faciek. "No tak. Vstávaj," niekto so mnou škubol a to ma donútilo už otvoriť oči.

"Nevydržíte bezo mňa ani 10 minút?" spýtal som sa rozospato.

"Je čas na rodinné stretnutie," obidvaja ma zobrali za jedno rameno a vliekli ma zatiaľ čo na som ťahal nohy za sebou. Ale dokým to nespomenuli, tak ma to nenapadlo.

Ja uvidím Lucy? Nie, toto bude ďalšia ich zvrátená hra alebo pasca.

Predo mnou sa týčila obrovská ale zato poriadne schátralá viktoriánska budova. Keď sme prišli bližšie, dokázal som prečítať nápis nad dverami. Psychiatrické oddelenie. Dosť výstižné ty kokos.