Story of epic

XV

Zobudila som sa okolo polnoci v Nickovej posteli. Ruku mal prehodenú cezomňa a sladko spal. Pomaly som dala zo seba ruku preč, zdvihla zo zeme oblečenie a po špičkách odišla ku dverám. Najtichšie ako viem som zavrela dvere a šla do svojej izby. Tam som sa hodila na posteľ.

Naozaj s ním teraz chodím? zasmiala som sa v hlave. 

Po chvíli som zaspala. Zobudil ma až budík. Och aký nechutný zvuk. Obliekla som si modré baggy, bieli top a na to veľkú čiernu mikinu. Bolo 7:35 keď som schádzala dole. Adam s Lukom práve odchádzali. V poslednej dobe som s nimi zriedka. Sadla som si za stôl a začala raňajkovať. V tom ma zozadu objali mocné ruky. 

"Dobré ráno" pozdravila som

"Bolo dobré. Kým som nezistil, že si nespala v mojej posteli" zavrčal

"Celú noc si musíš zaslúžiť. A ako som mala vedieť, že ráno do izby nenaletí Lucas alebo Adam?"

"Ver mi, že Lucas ma pristihol aj pri horšom" uškrnul sa

"Och fuj, ja jem" 

"Prečo nechceš aby to vedeli?" zaskočil sa

"Prečo mi nepovieš, kto boli tí ľudia, ktorých som sa včera vyhrážala?"

"Starý známi" odsekol

"Vieš, že milujem tie tvoje Bondovské tajnôstky. Ale toto nieje sranda"

"Teraz neni čas na príbehy k táboráku. Za 5 minút je škola" zasmial sa a ja som si až vtedy uvedomila, že je už obutý a ja len dojedam raňajky. Myslím, že dostanem plaketu ak niekedy prídem načas. Bolo asi 7:50, keď som vychádzala zo dverí. Zaparkovala som na parkovisku pred školou a nasadila si airpody. Prvú sme mali slovenčinu. Oh ako ju len neznášam. Prišla som do triedy, kde som si vyslúžila prednášku o dochvilnosti , ktorú som určite cez sluchátka počula. Sadla som si na moje zvyčajné miesto kde vďaka bohu už lepidlo nebolo. Poobzerala som sa po triede. Boli tu všetci, ktorých som včera spoznala. Poznala som to podla toho, že na mňa nenápadne zazerali. Niako som prežila polku dňa a pri skrinkách som sa chystala ísť na obed.

"Tento satanský nástroj menom skrinka bol vymyslený asi len pre liliputov" hovorila som si pre seba keď som sa tam snažila napchať tašku.

"Vidím, že všetko tu ostalo pri starom" ozvalo sa vedľa mňa

"Lucas??" zasmiala som sa a objala ho. "Čo robíš v tejto škole?"

"Prišil som si zaspomínať. A hodiť s tebou reč"

"To smrdí prúserom" zašomrala som 

"Preberme to pri obede" ukázal na jedáleň.  Ako náhle Lucas vstúpil do jedálne ostalo ticho. Bolo počuť len ako si niektorý šuškajú. Postavili sme sa teda do toho nekonečného radu. Všetci nás ale začali púšťať pred seba.

"Nechaj ma hádať. Že ty si tu bol niaka populárnejšia verzia Nicka" pozrela som sa na Luka, ktorý si všetku tú pozornosť dosť užíval

"Mikaelsonovci zanechajú vždy dojem" povedal už z obedom v ruke a rozhliadal sa po jedálni. Nikde nebol volný stôl. Ale aj tak sa vybral k niakemu stolu plnému ľudí.

"Vysmahnite" zavrčal na nich. Do jedného poslušne ako ovečky odišli. Nestačila som sa diviť.

"Keď už sme pri tom Mikaelson šarme... Čo máš s mojim bratom?" začal keď sme si sadli.

"Neviem o čom hovoríš" zatvárila som sa nevinne

"Myslím, že tvoje polonahé, polnočné ja, ktoré vychádzalo z Nickovej izby by vedelo o čom hovorím" uškrnul sa