Story of epic

XXVII

"Vidím, že si ma dosť rýchlo vymenila" prebudilo ma zo spania na lavici.

"Kol! Vieš, že ty si nenahraditeľný!" naťahovala som sa. Bola asi tretia prestávka a moja osobná stráž v podobe Logana, Enza, Zaidena a Rafaela sa konečne odomňa vzdialili na viac ako 10 metrov. Nickolas by ich mal naučiť niečo o vyhýbaní. Môžem s potešením oznámiť, že od incidentu pri schodoch som ho nevidela. 

"Čo ťa vidím, ťaháš sa len s nimi. Mala by si sa od nich držať ďalej," utrúsil.

"Neboj mami, nosím v kabelke pre každú príležitosť obranný sprej" sarkasticky som sa usmiala.

"Čo tu ty kurva robíš?" začula som spoza seba. Zas ten hlas, ktorý som chcela mať od seba aspoň 1000m. Logan sa postavil vedľa mňa bez jeho zvyčajnej armády.

"Kde si nechal svoje gardedámy?" poobzerala som sa či tu niekde neuvidím chalanov. Logan ma odignoroval a ďalej prepaľoval Kola pohľadom. Zrejme to bolo vzájomné. Myslím, že v niakej inej dimenzií práve viedli 3. svetovú vojnu.

"Dlho sme sa nevideli, Logan" uškrnul sa Kol. 

"Dosť to zapácha klišé problémami z minulosti, takže predtým, než tu začnete vyťahovať staré krivdi navrhujem, aby si vypadol, Logan" predniesla som.

"To je v pohode, už pôjdem," zdvihol Kol obranne ruky. Potom sa otočil na Logana a uklonil sa. "Vaše veličenstvo"

"Si už totálne na palicu?" vychrlila som keď zašiel za roh.

"Vieš, keby neviem, že ti tú modrinu spravil Nickolas, on by bol moja prvá voľba," postavil sa oproti mne.

"Ó. Už sa teším na ten monológ ako ti ukradol tvoju prvú lásku, alebo ste niaka viac hot verzia pána Darcyho a Wickhama?" 

"Pýcha a predsudok je oproti našej minulosti moc pekná" prehodil

"Och, som prekvapená. Nemyslela som, že budeš vedieť o čom hovorím, " zatvárila som sa ohromene.

Zdvihol ku mne výstražne prst a zapozeral sa mi do očí. "Okamžite sa s ním prestaneš baviť. Nebudem ťa ťahať zo žiadnych sračiek, do ktorých sa kvôli nemu dostaneš." Keď si povedal čo chcel, odkráčal. 

"Každý má dnes niaky komplex srať sa do vecí druhých" zašomrala som si zatiaľ čo som sa pozerala ako odchádza. 

                                                                                       ***

"Konečne posteľ" hodila som sa do nej hneď ako som vošla do izby. Neprešlo ani 5 minút a už mi niekto búšil na dvere. Nestihla som odpovedať a do mojej izby nabehol Lucas.

"Mala by si sa začať chystať" povedal vyčítavo a hodil mi na posteľ niaku tašku zo šatami.

"Chystať na...?" spýtala som sa rozospato. 

"Na ten večierok čo začína za 2 hodiny. Ten večierok, o ktorom ti Nick včera hovoril" privrel oči.

"Aha ten! Už si spomínam! Mafiánsky banket, čo sa má konať u nás..." zaklamala som. "Načo to vlastne je?"

Lucas si prešiel rukou po korene nosa. "Aby sa obnovili spojenectvá. Kto nepríde, ten doslova vyhlási Oscarovi vojnu. Takže tu budú komplet všetci." Len som prikyvovala. Ten sebestredný idiot Nickolas mi nič nepovedal, takže som sa nemohla už včas vypariť. Ale bola tu jedna vec, na ktorú som bola fakt zvedavá. Tie šaty. Sú len 2 možnosti ak ide o vkus Mikaelsonovcov. Buď to bude tá najväčšia umelecká pohroma alebo výbuch dokonalosti. A bolo to to druhé