Story of epic

XXXII

Sobota. Konečne môžem spať dokedy chcem. Po našom bozku na mňa Nick zazeral ako na mimozemšťana a nakoniec a teleportoval z miestnosti. Dlho potom som nevedela zaspať. Nechcela som, ale musela som myslieť na jeho teplé pery na tých mojich. 

Ten nechutný zvuk. Zvonenie telefónu v sobotu. S privretými viečkami som sa pozrela na obrazovku. Stačil mi jeden pohľad na meno volajúceho a ráno mi to pokazilo ešte viac.

"Ty musíš mať kurva odvahu mi volať v bohvie koľko hodín sobotu. Koľko vlastne je?" pozrela som sa na obrazovku. "6:00?! Zbláznil si sa??"

"Dobré ráno aj tebe kráska," povedal pobavene.

"Zavolaj za 2 hodine. Alebo počkaj, vieš čo? Nevolaj vôbec," zrušila som hovor a otočila sa na druhý bok. Zase to zvonenie. Musím si ho zablokovať. 

"Mh?" zavrčala som do mobilu

"Nerob scény a priprav sa. Za pol hodinu som u teba," zrušil hovor bez ďalších detailov. Pozrela som sa znova na hodiny.

6:03. Už ma vidíš.

Ľahla som si naspäť do postele a užívala si ten pocit mäkkých perín a teplej postele. Zaspala som. Bol to krásny a nepríjemne krátky spánok. Teplo zmizlo. Cítila som hlas. A vodu. Studenú vodu. Vypleštila som oči a automaticky sa posadila. 

"Už si hore?" ozval sa ten arogantný hlas vedľa mňa.

"Ty jeden blonďavý Glum prisahám, že toto bola posledná blbosť čo si urobil," vyletela som z postele z úmyslom, že už žiadny človek neuvidí jeho samoľúbi úsmev.

Logan sa hlasno rozosmial. "Umlátiš ma ďalším vydaním Tolkiena," zdvihol jedno obočie a urobil krok dozadu aby som mohla vyliezť s postele. Začala som po ňom hádzať všetky veci čo mi prišli pod ruku. Nick sa pohotovo uhýbal tornádu kníh spojených s oblečením a keď som hľadala ďalšiu muníciu pristúpil ku mne. Chytil mi ruky zozadu a otočil si ma chrbtom. 

"Už si sa ukľudnila, ty gladiátor?" zasmial sa mi do ucha zatiaľ čo sa môj zadok obtieral o jeho vtáka s mojimi rukami za chrbtom. Keby teraz niekto príde do izby, bez kontextu by to vyzeralo zaujímavo.

"Máš čo hovoriť Leif Eriksson. Neviem kto z nás tu má sparťanský výcvik," zavrčala som a snažila vymaniť z jeho zovretia. Pomohlo to akurát tomu, že som sa o Logana ešte viac obtrela. Z ničoho nič ma pustil otočil sa a nervózne si prehrabol vlasy.

"Toto si obleč," hodil ku mne tašku," A za 10 minút buď hotová. Musím ísť ešte za tvojim bratom," vyštekol a odišiel.

"Ktorým?" odkričala som z nádejou. Žiadna odpoveď. Nie som nadšená, že sa idem prezliecť ako mi prikázal, ale je mi fakt zima. Zobrala som si tašku a vybrala obsah. Boli tam čierne maskáčové cargo gate a obtiahnuté čierne tričko z dlhým rukávom.

Zišla som dole do obývačky kde stál Nick z Loganom. Nerozprávali sa. Len sa seba zazerali s 10 metrovým odstupom. Ani jeden si môj príchod nevšimol. Musela som si hlasno odkašľať. Prvý sa otočil Logan. Prezrel si ma zhora dole neutrálnym pohľadom a pozrel sa na hodiny. 

"Trvalo ti to," nasrane prehodil. Pozrela som sa na Nicka, ktorý stále prepaľoval Logana. Ani sa na mňa nepozrel. Mala by som  byť rada. Včerajšok bol chyba. Ale v útrobách duše som dúfala ... Nie, zavri hubu!

"Ideme či nie?" prehodila som a vybrala sa k dverám. Za sebou som počula kroky. Keď sme boli pri jeho aute otočila som sa naňho.

"Má nejaký dôvod, že vy blázni máte radi stretnutia v takú nekresťanskú hodinu?" objala som sa rukami a oprela sa o auto. Bolo ráno a celkom fúkalo. Logan si ma zase pozrel zhora dole a s veľkým povzdychom si dal dole čierno bielu, basketbalovú mikinu a podal mi ju.