Story of epic

VI.

Ráno som sa zobudila s neskutočnou opicou.

Prisahám, že už v živote nebudem piť.

Ležala som v posteli, jednou rukou si držala hlavu a tou druhou dočahovala mobil na stolíku, ale necítila som ho.

Ešte si tak spomenúť kde po včerajšku skončil.

Po pár minútach som sa odhodlala zdvihnúť a ísť ho pohľadať.

Veľmi zlý nápad. Hneď som sa rozbehla ku záchodu.

Keď som sa z kúpeľne dotackala až do kuchyne okamžite som vypila dva poháre vody a dala si aspirin.

To už som počula ako Adam schádza zo schodov. Našťastie bol rovnako zničený ako ja. Možno ešte viac lebo celý večer robil pivné stojky.

"Prečo so všetkým tak trieskaš?!" položil básnickú otázky, a keď som mu šla odpovedať, zavrel oči a priložil mi psrt k perám." Než niečo povieš, povedz to potichu a nepoužívaj zložité slová."

Pretočila som očami a konečne som si obzrela dom, ktorý bol v  príšernom stave. Všade boli plastové poháre, všetko prevrátené a oblečenie našich hosťov tu doslova viselo z lustru. Nechcem ani vedieť čo robili.  

"Diki, ale nič z toho nemám v pláne," zamrmlem a založím si ruky v bok.

"Dobre ste sa bavili včera z Nickom? Videl som vás v bazéne," uškrnul sa a vypil pohár vody.

Prekvapene som zdvihla obočie. "Som prekvapená, že si ho pamätáš po tých všetkých babách a sudoch pív," doberala som si ho.

"Nemala by si ma spochybňovať. Už mám prax," zatváril sa akoby objavil Ameriku. 

"Idem do obchodu. Chceš niečo?" zoberiem si z pultu kľúče.

"Niečo čo mi pomôže preskočiť tento deň a zbaviť sa opice?" zúfalo sa chytil za hlavu.

"Poobzerám sa kyanide. Ty zatiaľ začni upratovať. Keď prídem tak ti pomôžem," ukázala som po obývačke a zmizla vo dverách. Mala som na sebe vyťahané šedé tepláky a veľké čierne tričko. Tak či tak bola viac než polka mesta na našej párty, takže ma pochopia.

Keď som vychádzala z domu uvidela som pred domom motorky. Asi Lucasova a Nickova. 

"Boli taký zodpovedný, že šli domov pešo alebo taký ožratý, že k nim netrafili?" hovorila som si sama pre seba.

"Ani jedno, princezná!" zakričal hlas za mnou. Nezľakla som sa ale dosť ma prekvapil. Otočila som sa a tam videla ako za mnou idú identickou chôdzou obaja bratia. Niekedy si myslím, že sú to dvojičky. Taký synchronizovaní a podobný.

Luk mi salutoval a jemne sa usmial zatiaľ čo Nick ma prebodával jeho prirodzením pohľadom. 

"Ach, myslela som, že cítim aroganciu" falošne som sa na nich usmiala a založila si ruky v bok.

"Musíme sa porozprávať," povedal už vážnejšie Luk.

"Chcete viesť vážnu diskusiu po prekalenej noci? Varíte z vody," osvetlila som im situáciu a prešľapovala na mieste.

"Skoč pre brata, zlato, a nerob problémy. Musíme sa prejsť" povedal Nick, akoby mu už bolo dlho.

To mne tu zachvíľu vyletí hlava, dofrasa.

Urobila som krok k nemu a pozrela sa mu do očí smrtelným pohľadom. "Ja od teba príkazy žiadne neprijímam, rozumieš?"

Zdvihol bradu a tiež sa mi vzdorovito zapozeral do očí. Správame sa, akoby sa včerajšok vôbec nestal. Že úplne.