"Akú značku myslíš že budem mať, mami?" Stojím pred zrkadlom a prezerám si ruku na ktorej by sa mi mala zajtra objaviť moja značka
"Miláčik, to je len na tebe. Podľa toho aká si povaha, avšak máš len dve možnosti. Neboj sa bude to dobré, navyše navždy ostaneš mojou dcérou, nech sa stane čokoľvek budem ťa navždy ľúbiť." Utešovala ma mama, keď ma videla úplne v strese zo zajtrajška.
"Ja viem len... toto mi ovplivní celý život. Buď budem nadosmrti submisív alebo dominant. A ja si neviem predstaviť ani jedno. Bojím sa že čo sa so mnou stane." Bola som ešte vo väčšiom strese. Otec je dominat a mama submisív. Mali to šťastie že si vybrali na prvýkrát správne. Tvoria milujúci pár v ktorom sú obaja šťastný.
"No tak sa už toľko nestrachuj a spať choď. Navyše zajtra máš 16. narodeninky. Oslávime to, a ty si už ani nespomenieš že máš nejakú značku na predlaktí. Zajtra pôjdeme taktiež na úrad nahlásiť akú značku dostaneš. Okey?" Zhasla mi svetlo v izbe, a odišla do spálne k otcovi spať.
"Tak dobre." Povzdychla som si a pomaly zaspávala.
Akonáhle som ráno otvorila oči a chcela som si pozrieť na svoje predlaktie. Myšlienky na to ma trochu pozastavili. Buď tam budem mať červený trojuholník alebo modrý kruh. Rýchlo som si uvedomila že to je vlastne jedno. Ale dominant by som asi nechcela byť. Nemám rada keď sú taký agresívny a dokazujú si svoju moc. Ale submisív nie je taktiež výhra. Musíš sa podvoliť a spraviť všetko čo ti prikáže tvoj dominat. Submisív má to právo si vybrať svojho dominanta a podpísať dôležitý papier, že bude už len jeho. A takto funguje náš svet....
Vyhrnula som si konečne tričko a pozrela sa na predlaktie. Mám tam modrý kruh...trochu som to očakávala ale to nezmením. Budem sa musieť niekomu raz úplne podvoliť a počúvať ho na slovo. Trochu sa to bije s mojou povahou ale dúfam že nebudem až tak zlá. Vždy všetko viem len pokaziť. Prezliekla som sa do legín a voľnej mikiny.
Každé ráno chodím behať, už dva roky som nevynechala ani jeden deň a nehodlám s tým ani skončiť."Lea poď sa naraňajkovať." Volala ma mama, ktorá stála pri sporáku a robila lievance. (Moje obľúbené) V kuchyni už sedel otec a čítal si noviny. Akonáhle som vošla do kuchyne otec očami hneď vyhľadal moju ruku na ktorej som mala značku. Nevidel ju lebo som mala na sebe mikinu.
"Dobré ránko, princezná." Pozdravil mi otec.
"Dobré ráno." Pridala sa k nemu mama.
"Ahojte." Sadla som si za stôl medzi nich. Obaja chceli vedieť akú mám značku.
"Zlatko akú máš značku?" Opýtala sa ma mama. Vyhrnula som si rukáv na mikine a obaja hneď uvideli môj modrý kruh. Ja som tam len stála s hlavou zvesenou dole.
"Neboj sa, bude to dobré. Nedovolím nikomu aby ti ublížil. Dokým sa k niekomu nezaviažeš a nepodpíšeš tú zmluvu. Vtedy už nebudem môcť urobiť nič." Upokojil ma a objal otec. Mama ma tiež objala.
"No okey sentimentu a ľútosti bolo dosť. Ja si idem na pol hodinu zabehať a som späť." Utrela som si slzu ktorá mi stekala po líci a rýchlo som si opravila rukáv na mikine.
"Dávaj na seba pozor! Nech sa ti nič nestane." Povedal s obavami v hlase.
"Dobre, oci nie som malé dieťa. Toto mi hovoríš každý jeden deň. Stalo sa mi niečo niekedy? Nie, nestalo. Tak sa už toľko o mňa nebojte a ja idem. Čaute." Rýchlo som sa s nimi rozlúčila a odobrala som sa k dverám.
"Ahoj." Pozdravili mi obaja a ja som sa už mohla pustiť do behu.
V škole som členkou bežeckého týmu. Už som vyhrala niekoľko pohárov a medajlí. Je to asi jediný šport, ktorý mi ide tak dobre. Pozitívne na tom je, že ma to aj baví. Inak by som to asi nerobila. Keď som sa vrátila domov išli sme na úrad a celý deň sme prežili spolu. Večer som si s úvavou z celého dňa ľahla do postele a hneď zaspala.
Tak čo hovoríte na tento prvý diel? Budem rada za akúkoľvek odozvu.
❤️❤️❤️
YOU ARE READING
Poddaná životu 🇸🇰
RomanceTento svet sa delí len na dve skupiny. Sú tu dominanti a submisívi. A určujú to len dve farby. Červená a modrá. Čo budem ja? A ako mi to zmení život? Budem ďalej žiť jednodúchy život alebo sa budem musieť prispôsobiť niekomu inému? ......... "Akú zn...