Keď ma dvaja muži zviazali v tmavej pivnici, cítila som sa ako zviera v zajatí. Jeden z nich sa ku mne priblížil a začal ma štípať po tvári. "Tak čo, malá, ako sa ti páči naša pivnička?" spýtal sa so zhnuseným úškrnom.
"Prestaňte!" vykríkla som s trhnutím, ale on sa len zasmial a pokračoval vo svojom krútení nožníčkami na mojej pokožke.
Druhý muž sa priblížil a začal mi do ucha šepkať: "Vidíš, aká si krásna? Také krásne dievča ako ty by nemalo byť zviazané tu v tme."
Snažila som sa ignorovať ich slová a znechutenie, ale ich slová a nechutné dotyky ma ničili zvnútra. "Prečo to robíte?" prehovorila som s trasúcim sa hlasom, ale moje slová sa stratili v temnote a nekonečnom chladnom vzduchu pivnice.
"Ticho, malá," zavrčal jeden z nich. "Urobíme s tebou, čo chceme, a ty sa tomu len prispôsob. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie pre teba."
"Cítim sa tak bezmocne!" vykríkla som s plačom v hlasu. Ale oni sa len zasmiali a zostali pokračovať v svojom surovom obťažovaní.
Ich slová a činy ma zasiahli nielen fyzicky, ale aj psychicky. Cítila som sa ako zlomený kúsok skladačky, ktorý sa nikdy už nedá poskladať späť. Pocit beznádeje a stratenosti ma obkľučoval zo všetkých strán a ja som sa snažila nájsť aspoň malú iskru nádeje vo vnútri svojej roztrhané duše.
CZYTASZ
Poddaná životu 🇸🇰
RomansTento svet sa delí len na dve skupiny. Sú tu dominanti a submisívi. A určujú to len dve farby. Červená a modrá. Čo budem ja? A ako mi to zmení život? Budem ďalej žiť jednodúchy život alebo sa budem musieť prispôsobiť niekomu inému? ......... "Akú zn...
