Poddaná životu 🇸🇰

57- Mačička moja

Hodil ma na posteľ, akoby som bola vrece zemiakov. Rýchlo som a snažila dostať od neho čo najďalej. Vyskočila som k dverám, chcela som ich otvoriť a utekať najrýchlejšie ako som len vedela.

No dvere boli zamknuté.

Do rite!

Musel ich zamknúť, keď som sa schovávala v kúpeľni.

Hľadel na mňa, akoby sa rozhodoval ako si ma zje. Nie, prosím nie. Prečo sa mi to znova deje?

"Ale, ale, mačička sa nám tu chce ešte predtým pohrať. Neboj sa, mačička moja. Som za!" Zakradal sa ku mne ako taká hyena.

Schytila som nejakú lampu z police do ruky a snažila som sa ho ňou udrieť, no márne. Hravo sa uhol každému nárazu. Jeho to bavilo!

"Nezdáš sa mačička, ale ja si ťa aj tak nakoniec skrotím. Budeš sa podomnou zvýjať v rozkoši, ktorú ti budem tak často spôsobovať, že jej nebudeš mať nikdy dosť. Budeš ma žobrať, aby som pridal, pritvrdil a zneužil ťa." Zapriadol. Na tvári mu trónil psychopatický úsmev. Oháňala som sa lampou, najlepšie ako som len vedela. Bola príliš ťažká.

Kurník! Vytrhol mi ju z rúk a hodil ju o stenu blízko mňa. Zamrzla som na mieste. On ma mohol trafiť!

"Prosím, nerobte to." Žadonila som.

"Aleže, prv ma tu chceš zabiť tou tvojou trápnou lampou a potom ma prosíš aby som ťa nechal len tak? Mala si si to rozmyslieť, mačička." Keď vyslovil to posledné slovo už ma držal za ruky. Priložil mi ich k hlave, aby som ho nemohla udrieť.

Rýchlo som vykopla koleno v nádeji, že ho ním zasiahnem medzi nohy. No bol rýchlejší. Vtisol mi nohu medzi tie moje. Bola som v pasci. Nemohla som sa ani len pohnúť.

"Tak a teraz budeš dobré dievča, inak si ma neželaj!" Zasyčal mi pri uchu, jazykom mi po ňom prešiel a jemne hryzol. Začal mi obsievať krk mľaskavými, nechtnými bozkami.

Do očí mi vyhŕkli slzy.

"Nie, prosím nie. Pustite ma!" Znova som žadonila.

"Zavri hubu!" Skríkol po mne. Rýchlo prešiel k posteli a zvalil ma na ňu.

Obe ruky mi už držal iba jednou rukou, no nie na dlho...