Poddaná životu 🇸🇰

62- Dokedy bola vzrušená?

Philip #2

"Dokedy? Dokedy bola vzrušená?" Pýtal som sa ho tieto otázky, lebo som vedel že to nemalo dobrý koniec podľa jej reakcie.

"Až dokým som to z nej nevyšukal. Nebola zvyknutá na tvrdý sex. Revala počas toho ako malé decko. Taká subina by mi bola na nič. Ale bola tak sakramensky úzka keď ju to bolelo. Milujem ten pocit, to zvieranie a ten strach ktorý z nich sŕši. Možno by som si ju aj nechal ale potrebovala by sa naučiť počúvať." Po jeho slovách som ho bez slova vypol. Vložil som si hlavu do rúk a oddal sa svojim myšlienkám.

Mal som chuť ho zabiť. Nikomu by teraz nedávalo zmysel prečo sa hnevám. Keď som od Chrisa zistil, že je voľná hľadal som ju vo deň v noci, až dokým som to nevzdal a nešiel si nejakú inú kúpiť. Vyrazilo mi dych, keď som ju tam uvidel v tých šatičkách. Vedel som, že by som všetky ponuky prebil. Musel som ju mať.

Z myšlienok ma vytrhol vystrašený krik. Vychádzal od izby, v ktorej spala Lea. V sekunde som sa postavil na nohy a utekal sa pozrieť čo sa deje. Nemal som z toho dobrý pocit.

Po chodbe sa ozývali vzlyky, čím bližšie som sa blížil k izbe. Utekal som najrýchlejšie ako som len vedel.

Nedovolím aby jej niekto čo i len vlas zlomil. Nikto sa jej už nedotkne. Jediný človek, ktorý sa jej kedy dotknem budem ja. Už jej nikto nikdy neublíži.

Keď som vtrhol do jej izby videl som ako spí paralizovaná v posteli a zvýja sa v bolesti. Nikto jej tu fyzicky neubližoval, ale akoby to prežívala. Plakala a kričala o pomoc. V tej chvíli mi jej prišlo tak príliš ľúto, že by som spravil čokoľvek aby som jej pomohol a dostal ju z tohto stavu.

"Lea, Lea zobuť sa." Triasol som ňou. Snažil som sa ju zobudiť. Opakoval som to niekoľkokrát až dokym na mňa vystrašene nepozrela. Pohľad na ňu ma príliš bolel.