Poddaná životu 🇸🇰

27- Zaslúžila si si to.

Jedným svižným pohybom sa zo mňa dostal von. Vo svojom vnútri som pocítil niečo...teplné. Preboha len to nie. Nie nie nie. Ja nemôžem otehotnieť. Nie s ním. Krista. Kým som sa z toho všetkého spamätala už stál oblečený pri dverách. Vystrašene som sa na neho pozrela a dúfala že dostanem aspoň nejakú odpoveď alebo dôvod prečo mi to spôsobil. Takto som si svoje prvýkrát vôbec nepredstavovala. Ani v tej najhoršiej nočnej more. Hľadel na mňa tým svojím debilným nečitateľným pohľadom.

"P-prečo?" Koktavo som to zo seba dostala. Bála som sa. Keď dokázal urobiť toto, čo je skutočne schopný urobiť v tej najhoršiej chvíli.

"Zaslúžila si si to. Opováž sa mi ešte raz vzdorovať a skončí to presne takto. Keď mi budeš aj naďalej takto odporovať, predám ťa do najlacnejšieho bordelu. Dennodenne by si tam bola pod vplyvom drog a nepamätala by si si už ani vlastné meno z toľkého šukania." Povedal to až tak dominantne že som sa bála čo i len nadýchnuť. "Myslíš že by ti tam bolo lepšie ako tu?!" Okríkol ma a čakal na moju odpoveď. Bola som ticho. "Bolo by ti tam lepšie?!!" Rýchlo sa ku mne priblížil a chytil ma pod krk. Mierne ma škrtil.

"Nie." Zachrípnuto som zo seba dostala.

"Čo si povedala?!" Zvieral ma čoraz silnejšie.

"Nie, nebolo. Chcem ostať tu." Akonáhle som to zo seba dostala pustil ma.

Ustúpil o pár krokov až k dverám. Odchádzal pomaly von z izby, ale zrazu sa zastavil.

"Obleč si niečo pohodlné, mám pre teba prekvapenie." Rýchlo zo seba dostal a už ho nebolo.

Prepáčte že som bola neaktívna, ale v poslednej dobe som toho mala veľa. Stratila som motiváciu niečo tvoriť, ale akonáhle som si prečítala vaše správy ma to povzbudilo a prinútilo niečo napísať.

ily❤️