Tento svet sa delí len na dve skupiny. Sú tu dominanti a submisívi. A určujú to len dve farby. Červená a modrá. Čo budem ja? A ako mi to zmení život? Budem ďalej žiť jednodúchy život alebo sa budem musieť prispôsobiť niekomu inému?
.........
"Akú zn...
"Drž sa celý čas pri mne. Musím ísť ešte za teba zaplatiť a potom môžeme ísť preč." Pošepol mi blízko ucha.
"Oka." Bola som šťastná. Pravdupovediac ma zachránil, mala som obrovské šťastie, že tu dnes prišiel.
Išli sme za ostatnými platiacími do vysvietené miestnosti. Musela som zavrieť oči na pár sekúnd z toľkého ostrého svetla, lebo ma až zaboleli z toho oči.
V miestnosti boli s nami ešte asi sedem chlapov s ich dnešným nákupom. Preboha. Čo to hovorím. Nákupom?! To znie tak zle, ale je to krutá pravda.
Čakali sme v rade za sebou. Pri stole sedel Jack a príjmal peniaze s veľkým úsmevom na tvári. Keď sme sa mali posunúť o jedno miesto už pred Jacka ostala som stáť na mieste. Nemohla som sa pohnúť. Nechcela som sa na neho zase pozrieť. Pri spomienke na to ako sa so mnou zahrával, zosmutniem.
Philip sa posunie a za ruku ma jemne potiahne, aby som tam nestála ako soľný stĺp.
"Takže dnes to bude 200 tisíc." Zapriadol Jack. "Toto je zatiaľ tvoja najväčšia investícia, dúfam že budeš s ňou spokojný. Keby ťa náhodou omrzela, dostaneš iba polovicu naspäť." Zasmial sa až ma z toho zamrazilo.
Celý čas som sa pozerala do zeme. Bála som sa na neho čo i len pozrieť. Philip vytiahol šek a na neho napísal sumu 200 tisíc a aj ho podpísal.
"Cuando hayas solucionado todo esto, necesito hablarte sobre Lea. Llámame! (Keď to všetko vyriešiš, musím sa s tebou porozprávať o Lei. Zavolaj mi!) Povedal Philip po španielsky Jackovi tvrdým hlasom.
Philip si so mnou spojil dlaň a ťahal ma rýchlym pohybom od Jacka. Bola som za neho strašne rada. Chápal ma.
Zaviedol ma k drahému autu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prv mi otvoril dvere a počkal, kým si sadnem a zavrel za mnou dvere. Prešiel na svoju stranu a ladným pohybom si sadol do auta. Rýchlo sme prešli preč od tohto miesta.
Šoféroval ľavou rukou, lebo si tou pravou dával dole čiernu masku, ktorú aj následne hodil na zadné sedadlo. Prešiel si rokou po pár dňovom strnisku, ktoré vyzaralo veľmi príťažlivo. Následne si rukou podráždene prehrabol vlasy.
"Nemalo sa to stať. Nemal sa dosť cez ochranku. Celé dni som ťa hľadal. Nikde si nebola a nemali sme ani len jedinú stopu. Akoby sa po tebe zľahla zem. Christian si myslel že si utiekla, ale ja som tomu nemohol uveriť." Teraz už na mňa hľadel so zničeným pohľadom.
