Poddaná životu 🇸🇰

67- To dievča ma raz zabije

"Neboj sa. Bez tvojho súhlasu by som sa ťa ani nedotkol." Šepol mi chrapľavým hlasom do ucha. Na tele sa mi objavili zimomriavky. Bola som z celej tejto situácie vzrušená, ale vedela som že mu nemôžem podľhnúť.

"Asi by som už mala ísť. Mám nejaké tušenie, že potrebuješ niečo vybaviť." Šepla som mu to vzrušene do ucha a obtrela sa o neho panvou. Celý v momente zamrzol.

"Asi hej. Nechceš mi s tým pomôcť?" Teraz sa on obtrel vzrušene o mňa.

"Možno nabudúce." Zasmiala som sa, rýchlo som z neho vstala a vyskočila do kúpeľne.

Ležal tam ako obarený. Bol prekvapený, z toho čo som povedala, ale stále sa mu na tvári pohrával úsmev. Oči mu doslova horeli.

"Ale nie som si tým úplne istá." Dodala som škodoradostne a hneď sa schovala do kúpeľne. Rýchlo som zamkla dvere a oprela sa o ne.

"Sakra!" Začula som, ako ťažko vydýchol. "To dievča ma raz zabije." Ticho dodal, ale aj tak som to počula.

Rýchlo som zo seba zhodila oblečie a skočila som rovno do sprchy. Prekvapene som sa ucukla, keď na mňa začal tiecť prúd studenej vody. Bola priam ľadová. Rýchlo som zmenila teplotu vody a oddala som sa vriacej sprche. Všetky myšlienky som zahodila a len si užívala sprchu.

Vzala som do rúk šampón na vlasy a prekvapene sa na neho zapozerala. Bol to môj obľúbený, ako tak všetky ostatné produkty v kúpeľni. Všetky som ich kúpila vtedy v nákupnom centre. Bolo to milé, že všetko tu bolo určené iba pre mňa.

V sprche som strávila dosť času. Mala som pocit, akoby som všetky problémy v nej zmyla zo seba. Cítila som sa slobodne. Keď som už bola hotová zabalila som sa do uteráku a prešla k šatníku s plánom si niečo obliecť. Problém bol ten, že som nevedela čo sk mám na dnešný program obliecť.

Rýchlo som zabalila svoje nahé a ešte stále mokré telo do osušky a vydala sa do izby naproti. Do Philipovej izby.

Dvere som otvorila bez zaklopania a to čo som tam uvidela ma veľmi prekvapilo.