Poddaná životu 🇸🇰

26- Teraz ti to oplatím!

Aj keď som ho chcela ešte pred pár minútami provokovať teraz som sa ho bála. Hľadela som na neho s otáznikmi v očiach. Nechápala som jeho prehnané správanie a už určite nie prečo nás tu zamkol.

"Za toto si môžeš úplne sama. To ty si ma provokovala a dráždila. Teraz ti to oplatím!" Začal si zvliekať košeľu, keď som uvidela jeho hruď hneď som stratila dych. Mal telo samého boha. Ani som si neuvedomila a už predomnou stál úplne nahý. Kedy si stihol dať dole nohavice? Asi vtedy keď som obdivovala jeho svaly. Pohľad mi skĺzol na jeho pýchu a v hrdle sa mi vytvorila obrovská hrča. Tak toto nie. On sa do mňa nevojde. Veď je obrovský. Na špičke sa mu objavila jedna kvapka.

"Zlíž ju!" Prísne prikázal. "Hneď!" Skríkol po chvíli môjho mlčania a hľadenia na ňu.

Vzal mi vlasy do ruky a prudko ma potiahol k nemu. Čelom som narazila na jeho tvrdé brucho. Hlavu mi držal len pár centimetrov od jeho špičky.

Bojazlivo som mu ju zlízla. Chutila...slano. Prečo uvažujem nad jeho chuťou?! Asi som sa zbláznila. Do neho. Keď som k nemu zdvihla zrak hneď sa mu pohľad zmenil. Zase nasadil ten výraz bez emócie.

Rukami ma vzápätí pritlačil k madracu a telom sa pritlačil na moje. Tlačilo ma na bruchu niečo tvrdé. Počkať! Nie, nie, nie.
Jednou rukou svižne chytil obe moje a zovrel mi ich nad hlavou. Snažila som sa z jeho zovretia dosť ale bolo to márne. Bol veľmi silný.

"Nie. Prosím nie." Prosíkala som. "Nerob to."

"Musím. To je o tvoje provokovanie!" Okríkol ma.

"Jauuuuuu!" Vnikol do mňa jediným pohybom až úplne po koreň.Tak strašne to bolelo. "Auuuu, prestaňte prosiiiiim. Strašne to bolí."

"Už som ti raz niečo povedal!" Povedal prísne pomedzi prírazy. "Si moja, len moja. Keďže máš na ruke modré znamenie môžem si s tebou robiť čo chcem a ty to musíš urobiť!"

"Ale ono to strašne bolí." Kňučala som, keď som sa zvíjala v bolestiach.

Ešte pár krát rýchlo a prudko prirazil, a prestal.