Tento svet sa delí len na dve skupiny. Sú tu dominanti a submisívi. A určujú to len dve farby. Červená a modrá. Čo budem ja? A ako mi to zmení život? Budem ďalej žiť jednodúchy život alebo sa budem musieť prispôsobiť niekomu inému?
.........
"Akú zn...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Najradšej by som už išla spať. Vonku pomaličky zapadá slnko a ja som čím ďalej tým viac unavená. Vlasy si nechám rozpustené a obujem si mäkučké papučky. Rozhodla som sa to už ďalej nenaťahovať a vydala som sa za ním s nádejou, že ma to "prekvapenie" poteší. Zchádzala som po schodoch dole do jeho právne z ktorej vychádzalo svetlo. Nechcela som ho vyrušiť tak som radšej zaklopali na zavreté dvere.
"Kto je?" Ozval sa Chrisov hlas z vnútra.
"Ja,...." Ako ho mám osloviť? Pane? Daddy? Alebo Chris? Neviem. Ostala som už radšej ticho.
Dvere sa otvorili a z nich vykukla Chrisova hlava.
"Otoč sa." Povedal tajomne.
Mala som chuť mu namietať ale spravila som čo povedal. Zaviazal mi oči svojou kravatou. Nič som cez ňu nemohla vidieť, ale to bol asi plán. Keď už som mala oči zviazané potiahol ma jemne za ruku dnu. Prešla som pár krokov až do kým ma neoprel o niečo tvrdé, asi stôl.
"Ľahni si." Prikázal mi. Poslúchla som ho na slovo. Ľahla som si na jeho mierne chladný stôl. Nohy my z neho vyseli. Začal mi pomaličky zvliekať nohavice.
"Ale-" Chcela som mu namietať a nejak odstrčiť, ale jedným rýchlym pohybom chytil obe moje zápästia a priložil mi ich k hlave. Keď bol nadomnou nakloný šteklil ma jeho teplý dych na kľúčnej kosti.
"Neboj sa. Neublížim ti. Nechaj sa viesť." Pošepkal mi chrapľavým hlasom do ucha.
