Poddaná životu 🇸🇰

36- Nádej

Srdce mi bilo tak rýchlo, že som mala pocit, že mi vyskočí z hrude. Stále som sa snažila hľadať východisko z tejto nočnej mory. Moje myšlienky sa chaoticky hmotali a hľadala som akýkoľvek spôsob, ako sa dostať z ich moci.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o útek som sa stala čoraz zúfalejšou. Moje telo bolo vyčerpané a bolesť a strach ma stále viac ochromovali. Avšak vnútri mi stále horela iskra nádeje, že sa mi podarí uniknúť. V tmavej miestnosti som neustále upadávala opäť a zas do bez vedomia.

Pomaly som sa začala zmierovať s myšlienkou, že možno nebude ľahké uniknúť z tejto situácie. Avšak odhodlanie a túžba po slobode ma stále poháňali dopredu. Každý úsek času, ktorý som strávila v ich zajatí, ma len posilňoval vo viere, že musím nájsť spôsob, ako sa dostať von. Nevedela som či som tam strávila pár hodín alebo dní.

Snažila som sa zvládnuť strach a bolesť a sústrediť sa na svoj cieľ. Premýšľala som o ľuďoch, na ktorých mi záležalo, a o tom, ako by bolo, keby som sa dostala von a mohla sa k nim vrátiť. Tá myšlienka mi dávala silu a odhodlanie pokračovať v boji. Aj keď to bolo absurdné, chcela som sa pritúliť ku Chrisovi aj napriek tým všetkým zlým veciam, ktoré spravil. Najradšej by som sa vedľa neho zobudila a myslela si o tomto že bola iba nočná mora. Premýšľala som nad tým, aké by bolo, keby ma otec nedal Chrisovi. Užívala by som si slnečné dni s kamarátmi, avšak stále ako panna, ktorá chcela nájsť svoju pravú lásku. Nemusela by som sa báť, čo sa so mnou stane, alebo či sa tu dožijem ďalšieho dňa. Nemala by som strach z každej ďalšiej minúty, ktorá plynie.

Napriek všetkým prekážkam a nástrahám som vedela, že musím zostať silná a odhodlaná. Moje rozhodnutie bojovať o svoju slobodu sa nezmenilo, aj keď som bola unavená a vystrašená. Každý dych, každý krok, každý úsmev na tvári ma poháňal dopredu, napriek tomu, že sa temnota zdala tak hlboká a beznádejná.

Napokon, aj keď to bolo ťažké a bolestné, som vedela, že moja vôľa prežiť a nájsť slobodu ma povedie k úspechu. Bez ohľadu na to, čo ma čakalo, som bola pripravená čeliť tomu s odhodlaním a odvahou. Moje srdce sa napĺňalo nádejou a odhodlaním, aj keď som sa nachádzala v najtemnejšej chvíli svojho života. Ani raz som na sebe nedala prejaviť slabosť alebo bolesť, snažila som sa byť silná. Nedovolila som ani jedinnej slze, aby dala vedieť svetu, že sa bojím toho, že sa mi všetko rozpadá pod rukami.