Poddaná životu 🇸🇰

78- Vlhne zo mňa?

Philip

"Lebo som mokrá zo starších." Zasmiala sa.

Hľadel som na ňu spýtavým pohľadom. Zamrzla, keď si uvedomila, čo akurát povedala. Chcel som sa jej na to spýtať, ale zdrhla skôr ako by som stihol povedať čo i len hlásku. 

Chvíľu som tam ešte stál a pozeral sa smerom, ktorým utiekla. V hlave mi výrylo množstvo otázok. Povedala niečo, čo nechcela povedať alebo si z toho robila iba srandu? Je tu nejaká šanca, že sa jej páčim? Vlhne zo mňa? Je mokrá pri všetkých starších možoch? Je taká len pri mne? 

Tak veľmi som chcel poznať odpovede na tieto otázky. Najradšej by som išiel za ňou a spýtal sa jej na ne, ale nemôžem sa správať ako pobláznený pubertiak. Páčila sa mi. Bolo na nej niečo iné ako na ostatných. chcel som aby už nikdy z tade neodišla a ostala tu už navždy so mnou. Túžil som aby mi patrila. Takéto myšlienky na ňu som nemal prvýkrát. Toto nebolo prvýkrát, čo som chcel a túžil aby mi patrila. 

Vravel som jej, že som never na lásku. Neverím na ňu ani teraz? Neviem. Pri nej cítim niečo, čo som doteraz pri žiadnej necítil. Je toto snáď tá láska? Neviem. Bol to len súcit, za všetko, čo si už stihla vytrpieť? Neviem, možno. Pamätám si na okamih, keď som ju uvidel prvýkrát. Ležala spútaná a vystrašená v Chrisovom dome. V tú chvíľu som mal strašne veľkú chuť ju z tamaď vziať. 

Niečo sa vtedy vo mne pohlo. Bola to láska na prvý pohľad, ako o tom hovorila Rose? Neviem. Ako to mám sakra vedieť?! Viem, že v tú chvíľu som pocítil niečo neopísateľné, niečo čo som doteraz nepocítil. Bolo to pre mňa niečo nové. Zľakol som sa toho ako malý chlapec. Nemôžem sa už pred tým pocitom skrývať, už viac nie. Keď je to láska, tak ju chcem pocítiť. Na druhú stranu sa nechcem do nej zamilovať z obáv, že ona by ku mne necítila nič. Keby ma brala aj naďalej len ako jej ďalšieho vezniteľa by som to nedal. Bál som sa, že by ma mohla odbiť alebo sa zľaknúť, že by mohla utiecť, že by sa ma bála.  Keď sa už do nej mám zamilovať, tak nech aj ona. Chcel som, aby to cítila aj ona ku mne...

Neviem ako dlho som tu stál, ale keď som sa spamätal išiel som rovno do svojej izby. Leine dvere boli pootvorené. Nakukol som dnu, či ju tam neuvidím no žiaľ márne. Z kúpeľne sa ozývali dopadajúce kvapky. Išla sa osprchovať aj napriek tomu, že nebola vôbec spotená. Vedel som, že sa pri behu vôbec nezadýchala a že sa iba tak tvárila aby som mohol konečne oddýchnuť. mal som príliš veľké ego aby som ju poprosil aby sme zastali. Bežali sme dlho a rýchlo ale jej to nič nespravilo. Skôr som mal pocit akoby chcela ešte pridať a utekať ďalšie hodiny. Ja som na to nebol stavaný a to musela vedieť a dokonca aj vidieť aj ona. Musela si zo mňa robiť srandu. Pravdou je, že som si to zaslúžil. Bol som príliš namyslený. 

Tiež som vošiel do sprchy, lebo som bol úplne mokrý od potu. V sprche mi napadol úžasný nápad, čo by mohol byť ďalší bod našeho dnešného plánu. 

Rýchlo som sa dosprchoval a osušil. V izbe som hľadal nejaký papier aj pero. Vedel som, že ich tu niekde mám. Keď som ich konečna našiel napísal som jej "pozvánku" na dnešný obed.  Napísal som jej tam aj čo si má obliecť- niečo pohodlné ale pri tom stále elegantné. Mal som v pláne ju vziať do neďalekej reštaurácie na obed, keďže už bola takmer jedna. V dome sme mali množstvo jedla ale chcel som jej ukázať ďalšiu časť zo mňa. Chcel som sa jej otvoriť ešte viac. Chcel som, aby sa do mňa zaľúbila. 

Toto bol môj plán? 

Už to tak asi bude.