Poddaná životu 🇸🇰

42- Ďalší panický záchvat

Nemohla som sa nadýchnuť. Mala som pocit ako keby som mala na hrudi obrovský kameň, ktorý mi bráni sa nadýchnuť. Slzy, ktoré mi vyhŕkli som nevedela zasraviť.

Jack tam stál vystrašený z celej situácie a snažil sa ma upokojiť.

"Pokoj, pokoj, bude to dobré. Skús sa len nadýchnuť nosom." Znel byť vystresovaný ale zároveň aj odhodlaný mi pomôcť.

"J-ja-" Snažila som sa zo seba dostať zmysluplnú vetu, ale nedalo sa.

Panický záchvat ma celú pohltil a ja som nevedela nájsť cestu z toho von. Snažila som sa normálne dýchať, prestať plakať a klepať sa, ale nedarilo sa mi.

Jack mi chytil ruky a hladil ich. Snažil sa ma upokojiť, ale nefungovalo to. Stále som nevedela chytiť dych. V nepravidelných úsekoch sa mi podarilo nadýchnuť sa, aby som sa nezadusila.

Prečo ma uniesli? Prv Chris a teraz Jack. Prečo si nikto z nich o mne niečo nepozisťoval. Prečo sa nespýtali mojich rodičov alebo lekárov na môj zdravotný stav? Prečo nemám pri sebe tie blbé lieky? Prečo musím mať ja takúto smolu? Prečo deno denne bojujem o svôj život? Prečo som-

Moje myšlienky prerušilo objatie a pery pritisnuté na mojich perách. Prekvapilo ma to. Jack ma začal naliehavo bozkáť. Snažil sa ma donútiť aby som mu to vrátila. Keď som začala jemne hýbať perami a bozkávať ho späť, spomalil. Jemne mi kusol do hornej pery a tak prerušil náš bozk. Objal ma najsilnejšie ako vedel.

V jeho objatí som sa dostala z tej temnoty, ktorá ma pohltila. Začínala som sa cítiť pokojne. Bezpečne. Mala som pocit ako by zo mňa zhodil to bremeno. Vymazal všetky moje myšlienky.

Objímal ma ešte pár minút, kým som nezačala pravidelne dýchať a neprestala slziť. Dokázal ma upokojiť jediným bozkom. Ani som ho nepoznala, ale cítila som sa pri ňom pokojne.

Keď som ho tiež objala chytil mi tvár do rúk a oprel si svoje čelo o moje. Hľadel mi do očí, akoby by boli bránou do mojej duše.

"Už bude všetko v poriadku. Neboj sa. Som tu pre teba." Prešiel mi palcom po líci a dal mi pusu na čelo.