Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 2

Ruky sa mi nepríjemne triasli, keď som si ich vložila do lona, aby to nikto okolo mňa nevidel. Bolo mi fyzicky zle z toho, čo som sa pred chvíľou dozvedela a napriek snahám upokojiť sa, nič nepomáhalo. Srdce mi dunelo v stiahnutej hrudi, až som ho počula vo vlastných ušiach a celé telo sa mi chvelo. V hlave sa mi premieľali všetky desivé scenáre toho, čo sa mohlo mojej sestre stať.

A z každého mi bolo stále viac a viac nevoľno.

„Niektorí z vás už určite počuli, že sa včera nevrátila Rose Hamiltonová," prehovorila Olivia vážnym hlasom, keď sa postavila pred svoj pracovný stôl z mahagónového dreva a oprela sa oň. Cítila som, ako sa ku mne zvrtli pohľady ďalších lovcov, ktorí boli spolu so mnou v Oliviinej priestrannej a presvetlenej kancelárii. Na žiadny z nich som nereagovala. Len som uprene hľadela na našu šéfku, ktorá sa porozhliadla po všetkých lovcov.

„Nie je to však jediný problém. Zdá sa, akoby niekto schválne vypustil do ulíc Strigoi."

V miestnosti zaznel šum a niekto dokonca zalapal po dychu.

„Strigoi?" ozval sa Zeke, jeden z mladších lovcov, nechápavým hlasom. Do spolku prišiel chvíľu po mne a Rose.

„Príšery, ktoré vstali z hrobov a vysávajú krv z ľudí," odznela namosúrená odpoveď. „Pochádzajú však z rumunskej mytológie. Nedáva zmysel, že sa objavili tu."

Neobrátila som sa, aby som zistila, kto to povedal. O Strigoi som počula len veľmi málo. Vlastne, nevedela som o nich takmer nič. Ďalšia vec, na ktorej by som ako lovkyňa mala zapracovať. Nielen fyzicky, ale aj vedomostne som zaostávala.

„To je odporné," poznamenala Leslie znechutene. „Ako to zabijeme?"

Olivia otvorila ústa, no predbehol ju Jacob, jeden z našich trénerov. „Odsekneš tomu hlavu. Iný spôsob neexistuje."

Opäť sa miestnosťou rozhorel šum, tentoraz rozrušenejší ako ten predošlý. Bola som zrejme jediná, kto sa nenechal ovplyvniť prítomnosťou Strigoi v Londýne. Moja myseľ bola totiž zameraná iba jedným smerom – kam sa podela moja sestra? Je v nebezpečenstve? Je vôbec ešte nažive?

„Strigoi sa neobjavia len tak," Callumov hlas prešiel cez moje vydesené myšlienky a vrátil ma do prítomného okamihu. „Niekto ich musel vyvolať. Niekto, kto ovláda temnú mágiu. Niekto, kto z danej lokality pochádza."

„Jediné bytosti, ktoré to dokážu, sú černokňažníci," podotkla Olivia ustarostene a kývla na neho hlavou. „Zisti, či sa niektorí zdržiavajú v meste. Pokiaľ viem, ten posledný sa vytratil takmer pred rokom."

„A čo bude s Rose?" prehovorila som konečne, šúchajúc o seba roztrasené, ľadové ruky. Nervy som mala napnuté na prasknutie. Vari nikoho nezaujímalo, čo sa stalo s mojou sestrou? Bola to lovkyňa ako ostatní. Mali by sa zaujímať.

„Možno sa len zdržala u nejakého barmana," začula som za chrbtom posmešné mrmlanie. „Nebolo by to po prvý raz."

Vystrelila som z kresla a zvrtla som sa k blonďavému dievčaťu, ktoré stálo niekoľko krokov za mnou pri obraze jedného z prvých lovcov Svätého spolku. Pri pohľade na mňa len nadvihla obočie a ústa skrivila v grimase.

„Alebo to bol tentoraz spevák kapely?"

Urobila som krok k nej, no niekto ma schmatol za lakeť, aby ma zadržal. Strelila som pohľadom po Callumovi, ktorý mi zabránil vyškriabať Heidi oči.

„Ovládaj sa," vyzval ma tichým, autoritatívnym hlasom.

Ignorujúc jeho slová som sa ostro zahľadela na Heidi. „Neopovažuj sa o mojej sestre takto hovoriť, dobre? Inak..."