Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 50

Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som sa ako-tak naučila ovládať svoje telo. Už som tak veľmi nezakopávala o vlastné nohy a všetky kľučky v dome zostali celé. Chladnička bola stále plná krvi, takže som mala čo piť a na neustály smäd som si pomaly zvykala.

Sem-tam som však ucítila vôňu človeka, ktorú k nám zavialo a len s pomocou Aerona som dokázala odolať. Musel ma držať, kým sa vôňa nerozplynula a väčšinou sa snažil moju pozornosť odviesť iným smerom.

Stačilo, aby ma pobozkal a okamžite som zabudla na vôňu ľudskej krvi. Jeden inštinkt nahradil druhý. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť, zvlášť keď sa po dome premával iba v nohaviciach – košeľu som mu roztrhala - a vrhal po mne lačné pohľady. No a v momente, ako sa ma dotkol, všetka moja sebakontrola išla von oknom.

Uvedomila som si, že začínam byť závislá na jeho dotykoch. Milovala som, keď sa ponoril hlboko do mňa a šukal ma, kým som nekričala od rozkoše. Alebo keď mi roztiahol stehná a jazykom ma privádzal do šialenstva. Veľmi rada som mu to vracala. Naposledy som pred neho padla na kolená pri horiacom krbe a nechala som ho, aby mi pretiahol ústa. Bola to tá najhorúcejšia a najsexi fajka, akú som kedy mužovi poskytla.

Nebola to však iba priam elektrizujúca telesná príťažlivosť. Čím viac času som s ním strávila, tým viac sa mi v hrudi začal ozývať nežný cit. Tušila som, čo to bolo a desila som sa toho. Snažila som sa na to nemyslieť, keďže mi Aeron mohol čítať myšlienky a radšej som sa nad tým nezamýšľala.

No pravde som nedokázala utiecť. Či som chcela alebo nie, začínala som ho ľúbiť.

Nebol také monštrum, ako som si zo začiatku myslela. Mal okolo seba ľudí, ktorí ho mali radi a dali by za neho život. Nebola to slepá oddanosť, ale skutočný obdiv. Mne niekoľkokrát zachránil život, staral sa o mňa a ochraňoval ma. V spoločných snoch ma viedol do svojich spomienok a ukazoval mi záblesky zo svojej minulosti.

Odhaľoval mi ďalšie a ďalšie vrstvy svojej duše, za tie dlhé storočia neskutočne skúšanej. Na oplátku som mu ukázala spomienky zo svojho detstva, na chvíle s mojimi rodičmi, na ktoré som si však pamätala iba matne. Chcela som, aby poznal aj on mňa a keďže sa naše cesty prepojili – hoci zo začiatku z mojej strany nedobrovoľne – túžila som po tom, aby o mne vedel čo najviac.

A zdalo sa, akoby po mne prahol ešte viac. Nielen fyzicky, ale niekoľkokrát som ho pristihla, ako sa na mňa díva tým hlbokým pohľadom, v ktorom kvitla neha. Bála som sa priznať si, že by sa v ňom mohli rodiť city k mojej osobe, skutočné city. Nechcela som byť sklamaná, ak by to nebola pravda.

Akonáhle začali listy na stromoch meniť farbu, navštívila nás Gisele. Obozretne som ju sledovala, ako vošla do domu so zvodne sa hojdajúcimi bokmi a striehla som na čo i len náznak, že by mi chcela Aerona ukradnúť. Nemohla som si pomôcť, no s premenou na upírku sa vo mne objavila neskutočná žiarlivosť a majetníckosť. Nechcela som, aby po mojom Aeronovi vyštartoval niekto iný. A ak áno, s radosťou tej dotyčnej rozdriapem krk.

Neboj sa, draga mea. Som iba tvoj.

Rozmrzene som zazrela na Aerona, no ten mi venoval iba pobavený poloúškrn. Byť telepaticky prepojení malo aj svoje nevýhody. Pokiaľ som si nestrážila myšlienky, veľmi ľahko sa mohol dozvedieť, na čo som práve myslela. Ako aj napríklad teraz.

„Vidím, že sa vám darí dobre, holubičky," prehovorila Gisele otrávene a hodila sa do kresla pred horiacim krbom. Elegantne si prehodila nohu cez nohu a skepticky si ma premerala. Pod jej pohľadom som sa ešte viac vystrela a venovala som jej vyzývavý pohľad.

„Celý dom páchne sexom."

„Čo si zistila?" obrátil sa k nej Aeron, sediaci na pohovke naproti nej. Nepáčilo sa mi, že boli tak blízko pri sebe. Len tak tak som odolávala nutkaniu skočiť medzi nich. Radšej som však zostala stáť pri knižnici, zarývajúc nechty do drevenej police.