Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 7

„Nie!"

Ani som sa neobzrela, keď som vykríkla to rezolútne slovo a náhlila som sa po úzkej chodbe nášho domu. Calluma som mala za chrbtom, až príliš blízko a napriek pokročilej hodine sa nezdalo, že by mi mienil dať pokoj.

„Ukáž mi ten zvitok, dofrasa!"

Obzrela som sa ponad plece, prevŕtajúc ho naštvaným pohľadom. „Zabudni."

Akurát sa po mne načiahol, keď sa z hornej časti schodiska ozval Oliviin hlas. „Čo sa to tu deje? Prečo tak kričíte? Uvedomujete si, koľko je vôbec hodín?"

Vykrútila som sa z Callumovho zovretia a pozrela som na našu šéfku, ktorá v saténovom župane stála na vrchole dreveného schodiska a zachmúrene na nás hľadela.

„Prečo robíte taký hurhaj?"

„Holubičky sa hádajú," prehovoril Jacob veselo, kráčajúci len dva kroky za Callumom. „Bežná milenecká hádka."

Vycerila som na neho zuby. „My nie sme milenci."

Dvere po stranách chodby sa začali otvárať a vykukli z nich ostatní lovci. Medzi nimi aj Heidi, ktorá zrejme počula moje posledné slová a odfrkla si. Jej posmešný výraz ma dostával do vývrtky. Ak niekto z lovcov miloval klebety, bola to Heidi. Nepochybovala som, že znova začne šíriť nezmysly o mne a Callumovi.

„Už je jasné, prečo mohla ísť dnes na lov, aj keď je najslabšia. Tomu sa hovorí protekcia. Nemali by byť akékoľvek telesné styky s trénermi zakázané, Olivia?"

Najradšej by som jej jednu vrazila. Už-už som dvíhala ruku, no zastavila som sa, keď sa naša šéfka ozvala razantným hlasom.

„To by stačilo. Teraz sa každý vrátite do svojej izby a ráno to vyriešime s chladnou hlavou. Nech ste presne o ôsmej hodine v mojej kancelárií, je vám to jasné? A pred spaním sa umyte. Smrad zo Strigoi cítim až sem."

Callum na mňa stále naštvane zazeral. Venovala som mu vzdorovitý pohľad a zamierila som do svojej izby, nachádzajúcej sa na prvom poschodí. Obišla som Oliviu, ktorá si ma premerala skúmavým pohľadom a potom som sa zabuchla vo svojej izbe.

Vďakabohu som mala izbu iba sama pre seba.

Po krátkej sprche som sa prezliekla do pyžama a padla som chrbtom na posteľ. Opäť som vzala do rúk zvitok, ktorý som ukrývala v džínsoch a znova som si ho prečítala. Nedokázala som pomenovať, aké pocity to vo mne prebudilo, no rozhodne som nebola pokojná. Práve naopak. V žilách mi koloval adrenalín, ktorý mi nedal spať.

Záclony na mojom otvorenom okne zaviali. Na nahých stehnách som ucítila osviežujúci vánok, tak som sa posadila na posteli a pozrela som smerom k oknu. Biele záclony, dlhé až po drevenú podlahu, jemne viali v slabom vánku.

Znenazdajky sa ma zmocnil hlúpy pocit, akoby som nebola sama.

To však bola hlúposť. Dom sme mali strážený rôznymi kúzlami a ochrannými amuletmi. Žiadna nadprirodzená bytosť by sa tu nemala dostať. Napriek tomu som však skĺzla z postele a obozretne som zamierila k oknu, aby som ho zavrela.

Keď som sa vrátila naspäť do postele, zvitok som ukryla pod vankúš a stočila som sa do klbka. Myseľ som mala plnú chaotických myšlienok, ktoré sa mi v hlave premieľali jedna cez druhú. Akonáhle som zavrela oči, vybavila sa mi odporná tvár Strigoi.

Prosím, nech čo najskôr zaspím.

Keď som znova otvorila oči, nebola som sama. V rohu izby som zbadala stáť vysokú tmavú postavu, no nebála som sa. Akoby som v sebe nedokázala vzbudiť strach. Zvedavosť a akási zvláštna túžba ma prinútila posadiť sa, zatiaľ čo som stále hľadela na postavu v tme a tieňoch.

Vzápätí podišiel bližšie. Srdce mi poskočilo, keď som spoznala jeho krásnu, mužnú tvár. Prenikavé zelené oči vo farbe ihličia mi kĺzali po tele plné hladu a nedočkavosti. Cítila som, ako mi po chrbte prebehol mráz, no nebol to nepríjemný pocit. Skôr naopak. Bradavky mi stvrdli a dych sa mi roztriasol.

Draga mea, začula som jeho hlboký, zamatový hlas vo svojich myšlienkach. Znel ako pohladenie.

Chcela som sa ho spýtať, čo tie dve slová znamenajú, no nedokázala som vysloviť ani jedno slovo. Akoby sa mi zovrelo hrdlo, nevyšla von ani jedna hláska. Len som tam sedela v pyžamových šortkách a tielku, nespúšťala som z neho uprený pohľad a čakala som, čo sa bude diať. Keď podišiel bližšie, srdce sa mi rozbúchalo šialenou rýchlosťou.

Vyzeral ako princ temnoty. Odetý do elegantného čierneho kabáta s lemom vyšívaným rubínovou niťou. Rovnakú farbu mala výšivka na čiernej veste. Košeľu aj nohavice mal čierne ako jeho vlasy. Ako havranie krídlo.

A hoci pôsobil prudko elegantne, číhalo z neho nebezpečenstvo. Dravosť predátora. Bol ako vlk, približujúci sa k svojej koristi. Ale predsa som sa nedokázala báť. Jediné, čo som cítila, bolo narastajúce vzrušenie, ktoré ma čoskoro pohltí ako oheň.

Bol to predsa len sen, no nie? Nemusela som sa býť.

Tvoje oči sú ako otvorená kniha, pokračoval, zastavil sa pri mojej posteli a naklonil hlavu na stranu.

Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Akoby ma zhypnotizoval.

Viem, čo chceš a môžem ti to dať. Videl som to v tvojich očiach, keď si tancovala v mojom náručí, drahá Freya.

Sledovala som, ako ku mne natiahol ruku. Dych sa mi zasekol v hrdle, no jeho prsty sa zastavili iba kúsok od môjho líca. Takmer zúfalo som si priala, aby sa ma dotkol. Krv v žilách sa mi menila na lávu a vzrušenie vo mne každou sekundou narastalo. Priala som si, aby zo mňa strhol oblečenie a -.

Zmyselné ústa sa mu zvlnili v úsmeve, akoby presne vedel, na čo som myslela. Ťažko som preglgla, keď si prešiel prstami po perách a potom ma tými zelenými očami priam prebodol.

Vyzleč sa.

Rozochvene som ho poslúchla, pričom som mu stále hľadela do očí. Stiahla som si krátke šortky aj tielko, až som ostala na posteli celkom nahá. Dlhé tmavé vlasy mi siahali do polovice chrbta a zakrývali moje prsia, ktoré som nedávno odhalila.

Prekrásna, prehovoril ešte hlbším, mierne chrapľavým hlasom, z ktorého mi po tele naskočila husia koža. Srdce mi bilo tak silno, až mi dunelo v ušiach a v lone sa mi začalo hromadiť vlhké teplo. A to sa ma vôbec nedotkol.

Ľahni si na chrbát, draga mea.

Bez zaváhania som ho poslúchla. Akoby som bola bez vlastnej vôle, no chcela som ho poslúchnuť.

Rozkroč nohy, drahá Freya. Ukáž sa mi.

Urobila som, ako mi prikázal. Cítila som červeň, ktorá mi pálila tvár, no zároveň som pocítila aj niečo iné. Akoby sa niekde z môjho tajného vnútra vydrala tajomná ženská sila. Keď som videla, ako na neho moje nahé telo pôsobí, cítila som sa silná. Sebavedomá.

Dotkni sa seba samej a dívaj sa pri tom na mňa.

Jeho hriešny hlas mi rezonoval v hlave, keď som si prešla dlaňou po plochom bruchu a zašla som si prstami medzi nohy. Akonáhle som sa dotkla svojho najcitlivejšieho miesta, z hrdla mi unikol tlmený ston. Aeoronova tvár potemnela a zelené oči sa mu naplnili ešte väčším hladom.

Krúžila som prstami, pohltená vzrušením a rozkošou, akú som doteraz nepoznala. Celý čas som hľadela na Aerona, ktorý držal môj pohľad a zúfalo som si priala, aby to boli jeho prsty, ktoré som cítila. A nielen prsty. Chcela som jeho jazyk, jeho ústa, jeho všetko.

To stačí, draga mea. Teraz sa zobuď.

Okamžite som precitla. S ľakom som sa posadila na posteli, obzerajúc sa okolo seba a hľadajúc Aerona. No izba zívala prázdnotou. Nikde ani len náznak, že by tu bol niekto so mnou. Napriek tomu som však mala zvláštny a pocit, akoby to bolo skutočné.

Vzápätí som si zdesene všimla svoje nahé telo a pyžamo ležiace na drevenej podlahe. Medzi nohami som mala vlhko a keď som si pričuchla k prstom, ucítila som vlastnú vôňu, ktorá ma šokovala.

Ale bol to predsa iba sen!

Alebo nie?