Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 35

Na večeru som zišla v nových šatách, ktoré mi Valeria nechala na posteli. Sprvu som odmietla, no čím viac som sa na ne dívala, tým viac sa mi páčili. Boli ľahké a jemné, z bledomodrého šifónu a siahali až po zem.

Rovnaká farba ako tvoje oči, tvrdila mi Valeria s nadšeným úsmevom.

Nakoniec som sa podvolila a obliekla som sa do nich. Už len dotyk nesmierne jemnej látky bol ako pohladenie. Museli byť extrémne drahé. Aeron na mne rozhodne nešetril a netušila som, ako sa mám ohľadom toho cítiť. Rozhodne som sa s ním o tom musela znova porozprávať. Ak som tu mala chvíľu pobudnúť, chcela som niečo obyčajné. Šortky, tričká, tenisky. Pokojne z výpredaja.

Nepotrebovala som tento luxus. Hoci...páčilo sa mi nosiť také krásne šaty.

Svoju reč som si pripravovala celú cestu dolu schodmi. Slnko už zapadlo, no závesy aj tak zostali zatiahnuté a chodby osvetľovali sviečky. Domom sa šírila lákavá vôňa pečeného mäsa. Zaškvŕkalo mi v žalúdku.

Jedáleň zívala prázdnotou, keď som do nej vošla. Stôl sa prehýbal pod množstvom jedla, no Aerona som nikde nevidela. Zrejme čoskoro príde. Opäť som si zopakovala slová, ktoré som mu chcela povedať a usadila som sa na svoje miesto.

Nemôžeš mi dávať také luxusné šaty, Aeron.

Nie som tvoja bábika, Aeron.

Potrebujem, aby si vymenil Gisele za moju sestru, Aeron.

Do jedálne vošla Elisabetta. Pri pohľade na mňa sa pousmiala a v očiach sa jej zjavilo teplo. Opätovala som jej úsmev.

„Dnes budeš večerať sama," oznámila mi, postavila sa ku mne a začala mi nakladať večeru. Ďalšia vec, ktorú som musela zmeniť. Vedela som sa predsa obslúžiť sama, no nie?

„Naložím si," namietla som, no prekvapujúco pevne mi odtisla ruky.

„Nie, slečna Freya. Je to moja práca."

Pevne som zovrela pery. Potom som si spomenula na to, čo pred chvíľou povedala a zmeravela som.

„Ako to myslíš, že dnes budem večerať sama?"

„Pán odišiel aj s Gisele. Nevrátia sa zrejme niekoľko dní," odznela pokojná odpoveď.

V hrudi ma bodlo niečo nepríjemné.

„Kam išli?"

Elisabetta pokrčila plecom. „Neviem. Dostali sme len rozkazy, aby sme sa o teba čo najlepšie postarali. A zostal tu Mikhail, aby na teba dával pozor."

Aeron odišiel. Bez rozlúčky. S Gisele. S tou najkrajšou a najsexi ženou, aká kráčala po tejto planéte.

Pevne som zovrela vidličku. „Aha."

Elisabetta mi začala na tanier nakladať kúsky varenej zeleniny. Keďže mlčala, rozhodla som sa taktiež držať jazyk za zubami. Snažila som sa ovládnuť zlosť, ktorá vo mne bublala po slovách slúžky.

Ako mohol Aeron len tak odísť? To bolo skutočne také ťažké mi nechať aspoň napísaný odkaz? A prečo práve s Gisele?

„Budeš si priať ešte niečo iné?" Elisabetta sa ku mne obrátila, spojila si ruky v lone a čakala na moju odpoveď.

Mávla som rukou. „Nie, ďakujem."

Uklonila sa mi, akoby som bola nejaká aristokratka s modrou krvou a opustila jedáleň. Zostala som civieť na svoju porciu, cítiac sa náhle veľmi osamelo a smiešne zároveň. Keby som vedela, že budem večerať sama, neobliekla by som si také pekné šaty, ale vzala by som si niečo jednoduchšie. A hlavne by som zostala vo svojej izbe.

Kvôli svojmu psychickému rozpoloženiu mi ani večera príliš nechutila. Zjedla som iba nutné minimum, no naliala som si plný pohár červeného vína. Ešte predtým som sa privoňaním uistila, či to nie je krv a schuti som sa napila.

A potom znova.

Po osamelej večeri som sa presunula do knižnice. Nemala som chuť zaliezť do svojej izby, kde by som aj tak nemala čo robiť, tak som sa rozhodla nájsť miestnosť, kde som dnes ráno stretla Aerona. Chvíľu mi trvalo, kým som ju vo veľkom sídle našla. Všade horeli sviečky, no nikde som nikoho nestretla.

Vari som v tomto dome zostala sama s dvomi slúžkami? Neverila som však, že by nás tu Aeron nechal len tak samé. Kedysi mi spomínal, že Cedar Grove po zotmení strážia upíri. Určite sme tu neboli len my tri.

„Na prechádzke?"

S vyľakaným výkrikom som sa zvrtla, uvidiac Mikhaila. Stál kúsok za mnou, opieral sa o stenu s portrétom nejakej dámy a uškŕňal sa. Ako vždy, aj teraz pôsobil uvoľnene. Bolo by príliš jednoduché pri ňom zabudnúť, že to bol upír.

„Hľadám knižnicu," uhladila som si dlhú sukňu. Víno mi trochu udrelo do hlavy a cítila som teplo v tvári, no trochu zo mňa opadli starosti. Keď som sa totiž vrátila z rannej prechádzky, takmer mi praskla hlava. Možno by som sa mala opiť, aby som si na chvíľu oddýchla od prítomnosti.

„Na konci chodby doľava," kývol hlavou za mojím chrbtom. „Chceš spoločnosť?"

Skepticky som nadvihla obočie. „Nemáš nič iné na práci?"

„Mojou prácou je postarať sa o tvoju bezpečnosť," mykol plecom.

Na krátku chvíľu vo mne zabublala zlosť. Aeron bol až príliš...kontrolujúci. Ale na druhej strane ma z toho hrialo pri srdci. Zrejme naozaj nechcel, aby sa mi niečo stalo. Nezamkol ma ako Callum, ale dal mi voľný pohyb, hoci s niekým za mojím chrbtom.

Aspoň niečo.

„Dobre," zvrtla som sa na päte, až mi šaty zavírili okolo členkov a zamierila som do knižnice. Cestou som sa obzrela ponad plece a ľahostajne som nadhodila.

„Asi mi nepovieš, kam Aeron s Gisele išli, však?"

„Išli hľadať portál," odznela prekvapivá odpoveď. Okamžite som zastala a obrátila som sa k nemu.

„Myslíš ten portál...."

Keď prikývol, z hrdla mi zabublal neveriaci smiech. „Naozaj veríte, že niečo také existuje?"

Teraz to bol on, kto nadvihol obočie. „A to mi hovorí lovkyňa, ktorá zabíja nadprirodzené bytosti?"

Po jeho slovách ma naplnil tiesnivý pocit. „Takže sem môžu prísť bytosti z iného sveta?"

Zvraštil obočie, pohľadom mi preskúmal tvár a potom nadvihol kútik úst do úsmevu. „Nerob si s tým starosti, Freya."

Vedela som, že ma chcel upokojiť. Otvorila som ústa, aby som pokračovala vo svojich znepokojivých úvahách, no Mikhail kývol hlavou za môj chrbát.

„Knižnica."

Rozhodla som sa nechať to tak. Aspoň zatiaľ. Zvrtla som sa naspäť k vyrezávaným dreveným dverám so sklenenými tabuľami a siahla som po kľučke. Akonáhle som ich otvorila, privítala ma tmavá knižnica. Opäť som ucítila vôňu starých kníh.

Ako na povel sa rozhoreli všetky sviečky v svietnikoch, porozkladaných po celej knižnici. Mysľou mi prebehla myšlienka, že to nie je najrozumnejšie riešenie, ako osvetliť takú veľkú miestnosť a Aeron by rozhodne mal popremýšľať na elektrinou.

Lenže potom som si všimla množstvo kníh a zabudla som na čokoľvek iné.

Ocitla som sa v raji.