Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 18

Asi som zle počula.

„Prosím?"

Aeron opäť zakrúžil krvou v pohári. „Chcem, aby si pre mňa pracovala."

Klesla mi brada. „A to už prečo?"

Priblížil pohár k svojim ústam a napil sa. Bolo to prvý raz, čo som videla upíra piť krv z pohára a zdvihol sa mi žalúdok. Len tak-tak som si zachovala neutrálny výraz, no v skrytu duše som zostala znechutená.

„Najprv sa najedz."

Napriek svojim turbulentným pocitom, zvierajúcej nervozite a napätiu sa mi podarilo do seba dostať aspoň dva kúsky lososa. Jeho chuť bola lahodná a rozlievala sa mi na jazyku. Na krátky okamih sa mi podarilo zabudnúť, kde som sa nachádzala.

Aeron celý čas mlčal a pozoroval ma. Hoci vyzeral znudene, mala som pocit, akoby sa pod jeho pokojným zovňajškom skrývalo nepokojné zviera. Pri pohľade do jeho očí sa mi zježili chĺpky vzadu na krku. Podvedome som čakala útok. Netušila som, či príde od neho alebo sa tu skrýva niekto ďalší, napríklad Gisele, kto ma v nestráženej chvíli zabije. A ja som nemala pri sebe žiadne zbrane.

Keď som zovrela v dlani strieborný príborový nôž, Aeron sa pobavene uškrnul. „Naozaj si myslíš, že ten chabý kúsok kovu ti pomôže, draga mea?"

„Čo znamená draga mea?"

Odpoveďou mi bol tajomný úsmev a záblesk v jeho zelených očiach. Nespokojne som pokrčila nosom, no nôž som z ruky nepúšťala. Cítila som sa aspoň trochu istejšie. Stále sa mi však v hlave vírilo množstvo otázok. Netušila som, ktorú sa mám spýtať ako prvú a mala som podozrenie, že aj tak nedostanem jednoznačné odpovede. Začínala som byť čoraz viac netrpezlivá.

Akoby sa so mnou Aeron iba zahrával.

„Niekto do mesta vypustil Strigoi," začala som, vyložiac karty na stôl. „Nevieš o tom niečo?"

„A čo by som o tom mal vedieť?" spýtal sa lenivo a poklepkal prstami po stole. „Dokážem všeličo, ale nemám moc vzkriesiť mŕtvych."

„Možno poznáš niekoho, kto to dokáže," namietla som, pozorne sledujúc jeho výraz. Dúfala som, že uvidím aspoň záblesk neistoty alebo strachu, že som ho odhalila. No jeho tvár zostala nemenná, ako zatvorená kniha. Nedokázala som z jeho ležérneho postoja nič vyčítať.

„Možno," zatiahol pomaly, ,,a možno nie. Ešte niečo sa ma chceš spýtať, drahá Freya?"

„Množia sa útoky upírov," vypálila som zo seba, pevnejšie zvierajúc nôž v ruke. Na tomto som ho musela nachytať.

Nadvihol obočie. „A čo s tým mám ja? Ako vidíš, kŕmim sa z krvi dovezenej z transfúznych staníc. Pitie krvi priamo z obete považujem za nechutné a barbarské."

„Si alfa londýnskych upírov," nedala som sa. „Chceš mi povedať, že nevieš, čo sa deje v tvojom vlastnom rajóne?"

Z jeho zlovestného úsmevu mi po chrbte prebehol mráz. „Zabíjal som pre menej, draga mea. Dávaj si pozor na jazyk. Aj na ten tón."

„Nezabiješ ma," vyhlásila som opovážlivo, no vnútorne som o svojich slovách pochybovala. Ostávalo mi jediné – veriť slovám slúžok aj Gisele, že ma Aeron chce živú.

Nevidela som, ako sa postavil. V tvári som ucítila závan vetra a stolička sa pohla dozadu. Aeron stál zrazu predo mnou, oboma rukami sa zapieral o opierky na stoličke a zblízka mi hľadel do tváre.

„Kde berieš takú istotu?"

Zmeravela som ako socha. Blízkosť predátora takého kalibru spôsobila, že mi tep vyskočil do závratných výšin a zmocnil sa ma strach. Chrbtom som sa čo najviac natisla na operadlo stoličky, aby som medzi nami vytvorila aspoň nejaký priestor a inštinktívne som sa po ňom zahnala príborovým nožom. Poľahky mi schmatol zápästie a nôž mi vytrhol z ruky.