Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 36

Nikdy som nebola knihomoľka. Ako dieťa som mala rada knihy, no radšej som sa hrala vonku s Rose alebo lozila po stromoch na zadnom dvore za rodičovským domom. Vždy som však milovala vôňu kníh. Keď som občas zablúdila do kníhkupectva, brala som si do rúk nové zväzky a zhlboka som dýchala ich vôňu. Avšak závan starých kníh, to bolo niečo celkom iné. V Londýne som navštívila zopár knižníc či antikvariátov, ale žiadna z nich na mňa nezapôsobila tak ako Aeronova knižnica.

Možno za to mohol celkový viktoriánsky dojem.

Možno za to mohlo množstvo sviečok.

„Niečo nie je v poriadku?"

Mikhail znel ustarostene. Kútikom oka som si všimla, ako sa prešmykol popri mne a napäto sa porozhliadol po knižnici. Akoby niekoho hľadal.

„Všetko je v poriadku. Ja len...je to krásne."

Široký chrbát sa mu uvoľnil.

Opäť som pohľadom preletela po knižnici. Naproti dverám sa tiahli vysoké francúzske okná s tmavými závesmi, kde som sa ráno rozprávala s Aeronom. Na drevenej podlahe ležal orientálny koberec, na pohľad mäkký a luxusný. Celú ľavú stenu zaberali knihy, od podlahy až po strop. Kreslo pri zľahka horiacom krbe lákalo k relaxácií pri dobrej knihe, hlavne počas chladných zimných večerov.

Hneď som vedela, že toto bude moja nová obľúbená miestnosť v Cedar Grove.

„Ako si sa spoznal s Aeronom?" prehovorila dom do ticha. Stála som pri policiach s knihami a prstom som prechádzala po ich väzbách. Väčšina mala drahé, kožené väzby a mnohé vyzerali ako prvé výtlačky.

„Chcel som ho zabiť."

Prekvapene som sa obzrela ponad plece. Zvalil sa na krátku červenú pohovku, z ktorej mu trčali nohy a začal si obzerať dýku vo svojich rukách. Keď si všimol môj pohľad, uškrnul sa.

„Môj ruský alfa ma poslal, aby som ho zabil. Aeron mi miesto toho ponúkol, aby som pre neho pracoval. A tak som s ním zostal."

Založila som si ruky na hrudi. „To neznie ako začiatok veľkého priateľstva."

„Odvtedy ubehlo takmer sto rokov. Zažili sme už toho príliš veľa, aby sme sa zapodievali niečím takým bezvýznamným ako dôvod, prečo sme sa stretli. Toľkokrát mi zachránil život, že sa to nedá spočítať a prešiel by som pre neho peklom. A viem, že on by urobil to isté."

V hlase sa mu ozval neskrývaný obdiv.

„A Gisele?"

Po tvári mu prebehol tieň. „Našli sme ju takmer polomŕtvu na jednej z púšti v Španielsku, tesne pred svitaním. Niekto ju premenil a nechal tak. Bolo to počas druhej svetovej vojny."

Oprela som sa chrbtom o police, prežúvajúc spodnú peru. „A aký máte vy traja medzi sebou vzťah?"

Mikhail zdvihol zrak od dýky a pobavene sa na mňa zadíval. „Ako to myslíš?"

Líca mi začali horieť. „Je medzi vami...nejaký romantický či sexuálny...náboj?"

Doširoka sa usmial, až sa mu v lícach zjavili jamky. „Prečo ťa to zaujíma?"

Naoko ľahostajne som pokrčila plecom. „Som len zvedavá. Keď spolu žijete takú dobu, človeka to napadne, či ste spolu niečo neriešili."

Veselo sa rozosmial. „Aeron a Gisele sú pre mňa ako súrodenci. A čo sa týka mileniek či milencov, na to sa budeš musieť spýtať ich."

Tak to určite, odfrkla som si v duchu a radšej som sa znova zamerala na prezeranie kníh. Dúfala som, že si Mikhail nevšimne, ako má možnosť Aerona s Gisele roztrpčila.

Kde sa to však vo mne vzalo? Prečo som nad tým nedokázala len tak mávnuť rukou? Aeron bol upír. A ja som bola človek. Zostarnem a jedného dňa zomriem. Aeron bude stále rovnako mladý a príťažlivý. Aj keby som pripustila možnosť, že by sa mi mohol dostať pod kožu, nič medzi nami nebolo možné.

Napriek tomu som však nad ním nedokázala prestať rozmýšľať. Keď som neskoro večer opustila knižnicu, cestou som si z kuchyne vzala ďalšiu fľašu červeného vína a začala som stúpať hore schodmi do svojej izby. Dom bol tichý, nepočula som žiadnu zo slúžok, ani Mikhaila. Zostal dolu, aby strážil a zároveň aby mi doprial súkromie. To boli jeho slová.

Akonáhle som sa dostala na poschodie, oprela som sa o zábradlie a zhlboka som sa napila. Víno ma popálilo v žalúdku, no dala som si ďalšie dva glgy. Povzbudená tekutou odvahou som vratko vykročila k izbe na konci chodby. Minula som dvere do svojej izby. Nechcela som sa do nej vrátiť a byť tam znova sama.

Otvorila som krásne vyrezávané dvere a vstúpila som do Aeoronovej izby. Privítala ma tma. S fľašou v jednej ruke som sa vrátila do chodby po sviečku, s ktorou som vošla naspäť do izby a zapálila som sviečky na lesklom okrúhlom stolíku.

Do nosa mi udrela Aeronova vôňa. Pohladila mi zmysly, prešla mnou ako pohladenie a zježili sa mi z nej všetky chĺpky na tele. Opäť som si odpila z fľaše a poobzerala som sa okolo seba. Izba bola prázdna. Jediným mojím spoločníkom boli mihotavé tiene, ktoré po stenách a nábytku vrhalo svetlo sviečok.

Nechcela som sliediť, ani mu prehrabávať veci. Zamierila som k posteli s čiernymi saténovými prikrývkami a opatrne som sa posadila. Fľašu s vínom som položila na zem a dlaňami som prešla po jemných prikrývkach. Predstavila som si, ako v nich Aeron leží, úplne nahý a prešla mnou vlna horúčavy.

Ktovie, koľko žien si zobral do tejto postele. Koľko z nich sa tu zvíjalo v rozkoši. Stavila by som svoj jelení prívesok, že vedel, ako priviesť ženu na vrchol. Mysľou mi prebehli sny z doby, keď som ešte bývala v dome Svätého spolku. Ako ma magickými lanami priviazal o posteľ. Ako sa jeho hlava stratila medzi mojimi stehnami.

So stonom som sa zvalila na chrbát.

Aeronova vôňa zosilnela. Zavrela som oči, dýchajúc tú zmyselnú vôňu a prstami som pohladila saténovú prikrývku vedľa mojich bokov. Zrejme za môj stav mohlo množstvo červeného vína, no akoby som sa nedokázala viac ovládať. Jemné šifónové šaty ma začali tlačiť.

Frustrovane som sa načiahla po okraji šiat a nemotorne som sa z nich vyzliekla. Odhodila som aj spodnú bielizeň. Opäť som klesla na chrbát, až ma pohltili saténové prikrývky, nesmierne príjemné na mojej nahej pokožke.

Krv mi vrela v žilách. So zatvorenými očami som sa prevrátila na brucho a vystrčila som zadok do vzduchu. Predstavila som si Aerona, ako stojí za mnou, pevne mi zviera boky a pumpuje do mňa svoju impozantnú dĺžku. Z hrdla mi uniklo niečo medzi stonom a vzlykom. Telo som mala ako v ohni, zúfalo som volala po naplnení a rozkoši. Potrebovala som ho. Potrebovala som Aerona. Čo mi to spravil? Vari mi počaroval?

Znova som padla na chrbát. Prstami som si bez zaváhania vkĺzla medzi nohy, aby som aspoň trochu uľavila napätiu a zúfalstvu, ktoré sužovali moje telo. Za zatvorenými viečkami som stále mala Aerona, jeho zelené oči, zmyselné pery, vypracovanú hruď či svalnaté ramená. Predstavovala som si, že je to jeho ruka, ktorú som mala medzi nohami.

Chcela som s ním prežiť to, čo som videla včera v klube Infernos. Chcela som, aby bol tu so mnou, medzi tými čiernymi saténovými obliečkami a pretiahol ma tak, že by som už naozaj nikdy nechcela nikoho iného. Potom by som ho vtlačila medzi vankúše a jazdila by som na ňom, kým by sme obaja nestonali od extázy.

Z hrdla mi začali vychádzať tlmené vzdychy. Malý kúsok mojej mysle ma varoval, aby som si dala pozor, pretože o poschodie nižšie sa nachádzal Mikhail. Na tom mi však nezáležalo. Jazdila som na svojej ruke, predstavujúc si, že je to Aeronova ruka a blížila som sa k vrcholu. Moje telo zúfalo túžilo po mužských dotykoch. Ale nie len tak po hocijakých. Po dotykoch muža so zelenými očami a veľkými čiernymi krídlami.

Vzápätí som vybuchla. Pred očami mi vyskočili hviezdičky. Sotva som dokázala potlačiť výkrik, keď sa moje telo vzpriamilo v silnom orgazme. Udierali do mňa vlny rozkoše, jedna po druhej. Pomaly som klesla naspäť na chrbát, srdce mi divoko trieskalo a dych sa mi len veľmi pomaličky začal upokojovať.

Nedokázala som sa postaviť, obliecť sa a prejsť do svojej izby. Stále omámená nedávnym vyvrcholením som sa zavŕtala pod saténovú prikrývku, dýchajú Aeronovu vôňu z mäkkých vankúšov.

Pohltila ma tma.