Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 47

Zvuky v dome utíchli. Doľahli ku mne iba jediné kroky, ktoré som poznala. Zároveň som cítila iba Aeronovu vôňu. Vari všetci ostatní odišli? Alebo kam sa podeli?

Za malým okienkom padla noc. Netrpezlivo som čakala, kedy sa dvere do miestnosti znova otvoria. Samota ma ubíjala. Cítila som sa tak osamelo, až ma to zožieralo zaživa a nedokázala som viac vydržať s vlastnými myšlienkami.

Kde si? Poslala som myšlienku do prázdna okolo seba.

Netrvalo dlho a prišla mi odpoveď.

Už si sa upokojila?

Len som zavrčala.

Ozvali sa kroky. Spozornela som a zahľadela som sa na dvere. Tma v miestnosti mi vôbec neprekážala, videla som perfektne. Na nočné videnie si veľmi rýchlo zvyknem. Pokiaľ všetci upíri videli v noci takto dokonale – čo určite videli – boli naše lovecké pokusy zabiť ich vrcholne smiešne. Vedel vôbec Svätý spolok, proti komu stojí? Moje zmysly sa neskutočne znásobili. Mala som výborný čuch aj sluch. Videla som potme. Nehovoriac o rýchlosti a sile, ktorú som ešte nevedela ovládať. Ako sa mi nejaký ľudský lovec mohol rovnať?

Ísť proti upírovi bola samovražda.

Presne tak, zapriadol Aeron v mojej hlave. Som rád, že si to konečne pochopila.

Dvere sa otvorili skôr, než som stihla odpovedať. Hltala som ho očami, ako vošiel dovnútra a pri pohľade na mňa spýtavo nadvihol obočie. Tiene sa mu vlnili okolo tela aj okolo tmavých krídel. Tie moje pri pohľade na neho zavrneli od rozkoše a nadšenia.

„Pusti ma," vyzvala som ho ostrejšie, než som mala v úmysle a potom som pokornejšie dodala. „Prosím."

Naklonil hlavu na stranu a prebehol mi pohľadom po tele. „Možno ťa tu takto nechám. Začínam mať rôzne nápady, ako sa dá tvoj súčasný stav využiť."

Pohltila ma horúčava. Okamžite som vedela, čo mal na mysli. A hoci môj rozum bol ostro proti, moje telo akoby neposlúchalo. Bradavky mi stvrdli a lono sa mi zovrelo známou bolesťou. Prázdnotou.

Aeronovi sa po tvári roztiahol zmyselný, no zároveň zlovestný úsmev. „Chceš vedieť, na čo práve teraz myslím?"

Nemusela som odpovedať, pretože mi svoju predstavu vtlačil do mysle. Pred očami sa mi mihla scéna nás dvoch, ako ležíme obaja nahí na tejto posteli. Ruky mám pripútané rovnako teraz, nohy pokrčené a pritlačené o vŕzgajúcu posteľ. Aeron si ma berie tvrdo, nemilosrdne a takmer brutálne. Miestnosť napĺňajú moje výkriky a jeho vrčanie.

Och. Môj. Bože.

„Pusti ma," precedila som cez stisnuté zuby, bojujúc s narastajúcou túžbou. Nerozumela som tomu. Nechcela som to. Priala som si mať nad sebou kontrolu.

Aeron pomaly, takmer lenivo pristúpil k posteli. Sledovala som ho ako predátor, pripravená brániť sa, keby mi chcel ublížiť.

Zmeravel. Nikdy by som ti neublížil, Freya.

Ublížil si mi tým, že si zo mňa bez môjho dovolenia spravil svoju nevestu. Ublížil si mi tým, že si ma tu pripútal ako nejaké zviera.

Jeho zelené oči zmäkli. Neviem, čo som čakala, ale toto nie. Z vrecka na nohaviciach vytiahol malý kľúčik a zohol sa ku mne. Jeho zmyselná vôňa mi naplnila pľúca. Ozvalo sa cvaknutie a putá povolili. Inštinkt mi velil zaútočiť na neho, no zároveň iný hlas v mojej hlave ma nabádal, že niečo také nesmiem spraviť.

Aeron sa posadil na posteľ vedľa mňa. „Musel som ťa spútať, kým tu boli ostatní. Neovládla by si sa. Gisele a Mikhail by ťa zvládli, no stále tu bola Valeria s Elisabettou a Carol. Musel som im nájsť bezpečné útočisko, preto som ťa spútal. Odpusť mi."

Vzpriamila som sa, šúchajúc si zranené zápästia a nespúšťala som z neho zamračený pohľad. Tiene sa mi plazili po tele, ľahko ako stuhy a upokojovali ma. Bola som nahnevaná, no už nie tak veľmi ako predtým.

„A čo sa týka tvojej premeny na nevestu," zdvihol ruku a vošiel si dlaňou do tmavých vlasov. „Celé veky som odmietal ľudskú krv. Nechcel som byť monštrum, čo sa hostí na ľuďoch. Nielenže je to barbarské, ale aj nechutne krvavé a špinavé. Ale keď som bol v tebe...inštinkt ma premohol. Musel som sa napiť. Tvoja krv, Freya, bola to najlahodnejšie a najúžasnejšie, čo som kedy ochutnal."

Nedôverčivo som si ho premerala. „Prečo ja? Prečo nie niekto iný?"

Zelené oči sa mu pri pohľade na mňa zatiahli takou túžbou, až sa mi skrútili prsty na nohách. „Pretože si výnimočná, draga mea."

Nad jeho slovami som si odfrkla. Aké klišé. Čo iné som mohla čakať?

„Nebála si sa ma. Provokovala si ma napriek tomu, že si bola obyčajný človek a kedykoľvek som ťa mohol zabiť. Bolo by to také jednoduché! Ani by si nepoznala, keby som sa k tebe zakrádal, aby som ti zlomil väzy. Ale ty si napriek tomu všetkému stála proti mne s vystretým chrbtom a tým tvojim typickým vyzývavým pohľadom. Nemohol som odolať, drahá Freya."

Naplnili ma rozpaky. Líca mi zahoreli tak veľmi, až som sa bála, že vzbĺknu a rýchlo som sklopila zrak na svoje nohy. Ešte stále som mala na sebe legíny a tielko. Do nosa mi udrel zápach vlastného potu a zvraštila som tvár.

„Ako dlho som bola mimo?"

„Tri dni."

Prekvapene som k nemu zdvihla zrak. „Tri dni si ma držal spútanú na posteli?"

Vôbec nie previnilo pokrčil širokým ramenom. „Nemal som inú možnosť. Buď toto alebo ťa zabiť, mireasa mea."

„Ako to, že som sa vôbec neprebrala?"

„Pretože som ťa zhypnotizoval," s tými slovami sa postavil a podal mi ruku. „Tak poď."

Váhavo som sa chytila ponúkanej ruky. Potlačila som hnev, ktorý ma nabádal, aby som mu natiahnutú pažu odtrhla od tela a rozdriapala ho na márne kúsky. Mohla som sa hnevať koľko som chcela, no minulosť už nezmením. Stala sa zo mňa upírka. Stala sa zo mňa Aeronova nevesta. Kto vie, možno to nebude také zlé. A pokiaľ to budem môcť využiť vo svoj prospech, tak prečo nie?

Mohla som dopadnúť horšie.