Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 30

Sklamane som sa odtrhla od Aeronových úst. Zblízka som mu pozrela do očí. Hľadel na mňa, akoby ma chcel pohltiť priamo tu a teraz. A ja by som sa vôbec nebránila.

„Som zaneprázdnený," zavrčal s pohľadom upretým do mojich očí. Vedela som, že tie slová nepatrili mne. Po chrbte mi prebehlo chvenie a nedočkavo som si zahryzla do spodnej pery. Chcela som, aby sme pokračovali. Chcela som, aby ma hodil na túto koženú sedačku, strhol zo mňa tie smiešne šaty a ponoril sa hlboko do mňa.

Na ničom inom mi nezáležalo.

„Chcel si sa so mnou stretnúť." Cez zmyselný opar ku mne prenikol ostrý mužský hlas so zvláštnym prízvukom. „A teraz ma posielaš k vode kvôli tomu ľudskému odpadu, čo sa ti plazí po kolenách?"

Keďže som hľadela Aeronovi do očí, videla som tú zmenu, ktorá po slovách muža nastala. Túžobná žiara sa z nich stratila a nahradil ju ľadový hnev. Zelená farba sa na krátky okamih zmenila na karmínovú. Bol do zlomok sekundy.

Ležérne sa oprel o kožené operadlo, s rukami okolo mojich bokov a zameral sa na muža, stojaceho za mojím chrbtom. Keď som sa obzrela, zbadala som postaršieho muža s ázijskými koreňmi v luxusne vyzerajúcom obleku. Prebodával ma čiernymi očami, pod ktorými som sa cítila nepríjemne. Vyzeral, akoby mi najradšej vykrútil krk.

Venovala som mu arogantný úsmev a pohodlne som sa oprela o Aerona.

„Na tvojom mieste by som dával pozor na jazyk, Mirai," zatiahol upírsky arcivojvoda lenivým hlasom. „Ešte jedna urážka mojej milenky a naše spojenectvo skončí."

Triumfálne som sledovala, ako sa muž pred nami naježil. Za ním stáli dvaja ochrankári v oblekoch, ktorí obozretne hľadeli na Gisele s Mikhailm. Cez hradbu tiel som nevidela, či súlož v klietke už skončila, no podľa zvukov sa zdalo, že zrejme áno.

„O čom si chcel so mnou hovoriť?" Mirai sa posadil na kraj koženej pohovky, čo najďalej od nás a prehodil si nohu cez nohu. Sledovala som, ako roztiahol ruky ponad opierku. Mňa ignoroval, hľadel iba na Aerona. A netváril sa vôbec nadšene.

„Zaujíma ma jedno ľudské dievča," Aeron ma neprestajne hladil po stehnách, no mužova prítomnosť utlmila akékoľvek vzrušenie. Bola som ako na ihlách. Všetky moje inštinkty kričali, aby som si pred Miraiom dávala pozor.

Niečo mi na ňom nevoňalo.

„Vari ti táto nestačí?"

Nad jeho posmešnými slovami som zaškrípala zubami. Aeron ma pohladil po rebrách, akoby ma chcel upokojiť a druhou rukou mi prešiel po hrudi.

„Táto je akurát."

Potlačila som poníženie, ktoré sa ma zmocnilo. Musela som vydržať hrať túto hru. Nechcela som to zbabrať.

„Tak potom?" odfrkol si Mirai a netrpezlivo poklepkal prstami po koženej opierke.

„Počas večierku na tvoju počesť v Cedar Grove sa stratilo ľudské dievča. Jediné ľudské dievča, ktoré sa tam nachádzalo. Musel si si ju všimnúť."

Aeronov hlas znel znudene. Keď som však na neho pozrela, všimla som si, ako sa mu zelené oči nebezpečne blýskajú. Nespúšťal pohľad z Miraia.

„Prečo by som si mal všimnúť nejakú úbohú smrteľníčku?"

Mala som chuť toho arogantného bastarda kopnúť do gulí. Jeho slová ma tak rozčúlili, až som zmeravela. Moje rozpoloženie si nevšimol, pretože sa obzeral po bare a tváril sa, akoby chcel z nášho VIP boxu čo najskôr vypadnúť.

„Spýtaj sa svojich mužov, či ju tam nevideli," rozkázal mu Aeron, hrajúc sa s lemom mojich šiat. „A keď niečo zistíš, daj mi vedieť."

Sledovala som Miraia, ako zaťal zuby. Evidentne sa mu nepáčilo, že mu Aeron rozkazoval. Čo mohol byť zač? Nemal v sebe upíriu krásu ani vlkolačiu divokosť. Bol niečo iné. Niečo zlé. Jeho čierne oči sa mi vôbec, ale vôbec nepáčili.

Mala som z neho husiu kožu, ale v tom negatívnom zmysle.

„O ľudskom dievčati v Cedar Grove neviem nič, no Londýnom sa šíria zvesti o elfskej prineznej."

Podľa toho, ako Aeron podo mnou stuhol, také slová zrejme nečakal. Popravde, ani ja. Elfská princezná? Čo sme v Pánovi prsteňov? Radšej som však držala jazyk za zubami.

„Pokračuj."

Mirai si začal prezeral nechty na ruke, na môj vkus príliš dlhé a špicaté. „Hovorí sa, že sem prišla cez portál. Je tu pár dní, možno týždeň."

„Portál do inej dimenzie je mýtus," namietol Aeron hlasom chladným ako januárový vietor.

„Videli ju. Ak chceš, spýtaj sa alfy vlkolakov alebo alfy prízrakov. Potvrdia ti, že sa tu objavila."

Na jazyk sa mi tislo množstvo otázok. Len tak-tak som vydržala pokojne sedieť. Aeron zrejme vycítil moje rozpoloženie, pretože ma opäť začal upokojujúco hladiť a druhú ruku mi pohodlne položil na stehno.

„Myslíš, že zmiznutie toho dievčaťa a príchod elfskej princeznej spolu súvisia?"

Mirai pokrčil plecom, vyzerajúc znechutene a netrpezlivo. „Je to možné, ale nepravdepodobné. Teraz mizne veľa smrteľníkov."

Opäť som zaškrípala zubami.

„Zisti mi, čo môžeš jednak o tom dievčati a jednak o princeznej z inej dimenzie. A Mirai,"

Muž sa už-už dvíhal, keď ho Aeron zastavil. Sledovala som, ako zovrel dlane do pästí a blýskajúcimi tmavými očami pozrel na upírskeho alfu.

„Nájdi ten portál."

Mirai pevne zovrel pery. Aeron si ho už nevšímal. Miesto toho mi jemne začal okusovať líniu hrdla. Husia koža, ktorá mi prebehla chrbticou, už rozhodne bola príjemná. Hľadela som na Miraia, ktorý ku mne stočil pohľad a zlomyseľne som sa na neho usmiala.

„Môžeš ísť," zamumlal Aeron do môjho hrdla.

Mirai si odfrkol, zvrtol sa na päte a ráznym krokom zamieril preč. V momente, ako sa stratil z dohľadu, Aeron sa odtiahol a chytil ma za bradu. Tep sa mi zrýchlil, keď mi pozrel do očí a nadvihol obočie.

„Máš kruhy pod očami, draga mea. Mali by sme ísť domov."

Napriek svojmu najlepšiemu odhodlaniu som zívla. „Ešte nie. Zatiaľ sme o Rose nič nezistili."

Nepúšťal mi bradu. „Si unavená. Budeme hľadať zajtra."

Nenávidela som, že moja slabá ľudská stránka mi bránila pokračovať v hľadaní sestry. Ak by som bola ako Aeron, dokázala by som celé noci brázdiť Londýn a hľadať odpovede. Nehovoriac o tom, že by som sa nemusela báť o svoj život.

Aeronovi sa náhle roztiahli nosné dierky, akoby niečo zavetril. V tej istej sekunde sa ozval Mikhailho pobavený hlas.

„Máme problém. Sú tu lovci."

Vzápätí sa môj pohľad stretol s Callumovým.