Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 29

Doteraz som sa nikdy vo svojom živote necítila tak...nečistá. Bol to paradox, pretože som absolvovala takmer hodinovú sprchu s umývaním vlasov, mala som na sebe luxusné telové mlieko a tmavé vlasy mi žiarili vďaka nechutne drahej maske, ktorú mi Valeria počas kúpeľa votrela do vlasov.

Nie, mohli za to šaty, ktoré ma Gisele prinútila vziať si na seba. Ak sa to vlastne dalo nazvať šatami. Pre mňa to bol kus tehlovej trblietavej látky, ktorá mi siahala sotva pod zadok a na bokoch mala dokonca vysoké rozparky, takmer až ku bedrovým kostiam. Špagetové ramienka z pravého striebra ma chladili, hlavne na chrbte, kde prechádzali do písmena X.

Chrbát som mala celkom odhalený až po kríže. Strih šiat mi nedovoľoval obliecť si akékoľvek spodné prádlo a z toho sa mi robilo nevoľno.

Na druhej strane som sa cítila nesmierne sexi.

Aeron na môj zjav nepovedal ani slovo. Jeho oči však hovorili za všetko, pretože pri pohľade na mňa akoby zahoreli divokým plameňom a keby pohľad dokázal vyzliekať, stála by som pred ním nahá. Nemohla som potlačiť príjemné teplé chvenie, keď si ma premeral a potom si uhladil čiernu hodvábnu košeľu.

„Nemusím ti hovoriť, že musíš dokonale zahrať moju milenku."

Vyriekol to nenútene, akoby sme sa bavili o počasí.

„Gisele už ma o všetkom informovala," vystrčila som bradu, aby som mu dala najavo, že ma nevydesí.

„Bude tam množstvo bastardov, čo by si ťa chceli uchmatnúť pre seba," pokračoval, zdvihol ruku a prstami mi prešiel mi odhalenom hrdle. Elisabetta mi natočila vlasy a sponkami mi ich pripla na jednu stranu hlavy, nechajúc ľavú stranu krku celkom odhalenú.

Dotyk Aeronových prstov ma vnútorne rozochvel.

„Ale ty im to nedovolíš," odvetila som s nádejou, hľadiac mu do planúcich zelených očí. Kútik úst sa mu nadvihol v zlovestnom úsmeve a prstami mi prešiel perách.

„Zabil by som každého, kto by sa ťa dotkol, draga mea."

Po jeho slovách ma zaplavil pokoj, miešaný s bodnutím divej túžby. Zhlboka som sa nadýchla, aby som upokojila rýchlo tlčúce srdce a zovrela som dlane do pästí. Nechcela som urobiť niečo také hlúpe ako napríklad schmatnúť ho za košeľu a prisať sa na jeho zmyselné ústa.

„Nechajte si to na neskôr," ozval sa otrávený ženský hlas, ktorý prerušil kúzlo. Sklamane som sledovala, ako Aeron stiahol ruku z mojej tváre a zamračila som sa na Gisele s Mikhailm. Stáli pri schodoch, upravení a nachystaní na dnešní večer. Uľavilo sa mi, keď som si všimla, že Gisele má ešte odvážnejšie šaty než ja.

Netušila som, že je to vôbec možné.

„Nežiarli," Mikhail ju potľapkal po odhalenom ramene a uškrnul sa, keď na neho zasyčala. Potom pohodila čiernou hrivou, zakrútila bokmi a vyrútila sa z dverí k pripravenému autu.

Celú cestu do centra Londýna som sedela ako na ihlách. Ísť v aute s tromi upírmi, pričom jeden z nich bol najmocnejší upír v celom meste, mi na pokoji nepridávalo. Hoci som musela neochotne uznať, že mi zatiaľ nikto z nič neublížil a pomaly, pomaličky som zľavovala vo svojej ostražitosti. Bola som však ochotná spriahnuť sa s hocikým, len aby som našla Rose.

Počas cesty som sledovala vysvietené ulice nočného Londýna, no čoraz viac som mi pohľad zabiehal k Aeronovi. Sedel naproti mne v luxusnej limuzíne, krídla mal vďaka kúzlu opäť skryté a v čiernom oblečení splýval s tmou v aute. Keď sa nám pohľady stretli, skrútili sa mi vnútornosti a naplnilo ma teplo. V malom priestore auta akoby sa mi začalo ťažko dýchať kvôli vzduchu, ktorý každou sekundou hustol.