Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 31

Stál pri vstupe do nášho VIP sektora, vyzbrojený až po uši a po bokoch mal Jacoba s Leslie. Všetci traja na mňa civeli ako na zjavenie a rovnako som ja hľadela na nich. Vybuchlo vo mne niekoľko intenzívnych pocitov. Strach, zahanbenie, hnev. Vari sa zbláznili, keď prišli sem dole medzi nadprirodzené bytosti, ktoré lovili?

„Freya," oslovila ma Leslie zhrozene. „Čo to máš preboha na sebe?"

Hľadela som na Calluma. Príťažlivá tvár sa mu skrivila hnevom, keď si ma prezrel od hlavy až po päty.

„Čo tu robíte?" spýtala som sa stále nepríjemne prekvapená.

„To by som sa mohol spýtať aj ja teba," prehovoril Callum konečne. Ignoroval Gisele aj Mikhailho, ktorí sa postavili po našich obidvoch stranách. Leslie s Jacobom sa však pri pohľade na upírov zatvárili neisto. Jacob mal nachystaný luk so šípom, no smeroval ho k zemi a napäto skákal pohľadom z Gisele na mňa.

„Hľadám Rose," odsekla som rozpálene. „Robím to, čo mal Spolok robiť už dávno."

Callumov pohľad sa presunul zo mňa na Aerona. „S ním?"

„Dávaj si pozor, ako o mojom pánovi hovoríš," zasyčala Gisele s vysunutými tesákmi a červenými očami. „Inak si pochutím na tvojom lákavom krku, lovec."

Callum bol našťastie dosť múdry na to, aby na jej slová štipľavo nereagoval. Len na mňa naďalej zazeral tak odcudzujúcim pohľadom, až som sa pod vlnou nového hnevu napriamila. Ako sa opovažuje na mňa hľadieť ako na kus špiny? Nič zlé som neurobila. A aj keby som urobila, bola to čisto moja vec. Nie jeho.

„Aj by som vás pozval, aby ste sa k nám pridali," zatiahol Aeron znudene, krúžiac mi prstami po stehne, ,,ale náš box je plný."

Callum skĺzol pohľadom z mojej tváre na Aeronove prsty. Sledovala som, ako mu výraz potemnel a na krku mu zapulzovala žila.

„Tak my sme sa ťa snažili pred ním ochrániť a ty si k nemu aj tak utiekla?" vypľul zo seba a zdvihol ku mne rozzúrené modré oči. „Že sa nehanbíš!"

Jeho slová boli ako facka. Ak mi chcel ublížiť, tak sa mu to podarilo.

„Už na začiatku som vedela, že u nej nemáš šancu, ale teraz si si to už úplne posral," podotkla Gisele s otvoreným pohŕdaním. Keď na ňu nevraživo zazrel, venovala mu sladký úsmev.

„Čo tu robíte?" spýtala som sa cez stiahnuté hrdlo. Keby ma Aeron nedržal, zrejme by som sa rozsypala. Nevládala som hľadieť do očí svojej rodine, ktorá si ma prezerala so zjavným znechutením a sklamaním. Akoby som urobila niečo neodpustiteľné.

„Prišli sme po teba," odvetil Jacob miesto Calluma. Na rozdiel od môjho trénera nevyzeral zúrivo, skôr obozretne. Stál vedľa Gisele s pripraveným lukom, sústavne skenujúc svoje okolie. Zdalo sa, že je jediný z trojice lovcov, kto sa nenechal ovplyvniť emóciami a panoval u neho ešte hlas rozumu.

„Ako ste ma našli?"

„Annika ťa našla pomocou vyhľadávajúceho kúzla," zamiešala sa do rozhovoru Leslie. Mračila sa na Mikhaila, ktorý si ju prezeral ako delikatesu na jedálenskom lístku. Podľa toho, aký stiesnený pocit sa jej objavil v očiach, z toho vôbec nebola nadšená.

„Freya," oslovil ma Callum ostrým hlasom a natiahol ku mne ruku, ,,poďme domov."

Všetci na mňa pozreli. Odtrhla som zrak od Calluma a obrátila som hlavu k Aeronovi. Pokojne ma sledoval zelenými očami. Nevidela som na ňom nič, čo by mi naznačilo, že by mi nedovolil odísť. Mohla som sa však mýliť.

„Ak chceš, tak choď," prehovoril zrazu tichým, sotva počuteľným hlasom.

Odvrátila som sa od neho a postavila som sa. Callumovi v očiach zasvietilo víťazstvo a dokonca sa mu pekná tvár uvoľnila. Urobila som k nemu dva kroky. Zastavila som sa kúsok od jeho ruky, založila som si ruky vbok a vystrčila som bradu.

„K lovcom sa vrátim jedine s Rose. Takže," kývla som hlavou smerom k východu, ,,môžete ísť."

„To nemyslíš vážne," vykríkla Leslie pobúrene. „Freya! Zbláznila si sa?"

Callum sa prestal tváriť pokojne. Načiahol sa po mne, akoby ma chcel zdrapnúť za rameno a nasilu ma odvliecť preč. Lenže jeho ruka sa ma nikdy nedotkla. Hľadela som na Mikhaila, ktorý Calluma schmatol za zápästie skôr, než sa ma mohol dotknúť a výhražne sa na môjho trénera usmial.

„Dáma povedala, že s vami nikam nejde. A želanie dámy treba rešpektovať."

„Dámy?" odfrkol si Callum a ponižujúco si ma premeral. „Možno tak upírskej štetky."

Za nami sa ozvalo zašuchotanie krídel. Sledovala som Calluma, ako pozrel za môj chrbát a hnev sa z jeho očí vytratil. Nahradilo ho číre zdesenie. Nikdy v živote som ho nevidela takého vystrašeného a obzrela som sa.

Aeron už nesedel, ale stál a uhladzoval si čiernu košeľu s vyhrnutými rukávmi. Ozrutné netopierie krídla nemohol kvôli nedostatku miesta naplno roztiahnuť, no aj tak ich bolo dobre vidieť. Keď však zdvihol zrak, nádherná zelená farba sa z jeho očí stratila. Nahradila ju krvavo červená.

Vyzeral ako démon z pekla.

„Navrhoval by som," prehovoril lenivo, ,,aby ste čo najskôr odtiaľto vypadli. Inak sa rozhodnem zmeniť svoje presvedčenie ohľadom pitia krvi priamo z ľudských tiel a ty budeš prvý, na kom si pochutnám," zahľadel sa na Calluma. „A ver mi, že ti to nebude príjemné."

Leslie zaspätkovala. Jacob ani nežmurkol, len s očividným strachom civel na Aerona, stojaceho za mojím chrbtom. Callum, mŕtvolne bledý, pozrel na mňa.

„Freya?"

Skôr, než som mohla odpovedať, som na bokoch ucítila veľké teplé dlane. Do nosa mi udrela Aeronova vôňa pižma a santalového dreva. Postavil sa tesne za mňa, s rukami na mojich bokoch a kútikom oka som zahliadla pohyb.

Objal ma svojimi krídlami.

„Nikam s vami nejdem," vyhlásila som s novonadobudnutou odvahou. „Nie, kým nenájdem Rose."

„V poriadku," vyhlásil Jacob a cúvol. „Callum, tu už nemáme čo robiť. Aj tak sme už vzbudili dosť pozornosti."

A skutočne. Keď som pozrela za ich chrbty, všimla som si, že na nás hľadia všetci. Necítila som sa však nepríjemne. V bezpečí Aeronových krídel som mala pocit, že mi nič nehrozí.

„Toto nie je koniec," vyhlásil Callum cez stisnuté zuby a ponad moje plece zazrel na Aerona. „Uži si ju, kým môžeš. Aj tak sa vráti k nám. Ku mne."

Aeron mi zľahka prešiel perami po odhalenom krku. „Pochybujem, že ešte niekedy bude chcieť iného muža, než som ja. O to sa postarám, lovec."

Hľadela som, ako Callum opäť očervenel od zúrivosti. Našťastie ho Jacob s Leslie schmatli a začali ho ťahať preč. Akonáhle sa mi stratili z dohľadu, kolená mi zoslabli a dopadla na mňa ťarcha toho všetkého.

„Chcem ísť preč," zašepkala som sotva počuteľne, bojujúc so slzami. Keď už som nemusela nič predstierať a tváriť sa hrdinsky, všetky potlačené emócie sa začali valiť na povrch.

„Tvoje prianie je mi rozkazom, draga mea."