Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 24

V dome bolo rušno, keď som tam vkročila. Až na ulicu sa ozývala hádka. Vo všetkých oknách sa svietilo, akoby nebolo nikoho, kto by v takom hluku dokázal spať.

Len čo som vkročila dovnútra, ovanula ma známa vôňa domova a zhlboka som sa nadýchla. Náhle sa ma zmocnila taká únava, až mi oťaželi viečka a nesmierne som zatúžila po posteli. Akoby som za tento deň zostarla o sto rokov. Jediné, po čom som túžila, bola posteľ. Dokonca aj sprchu by som vynechala.

„To je Freya! Ona žije!"

Strhla som sa pri zvuku Zekeho hlasu. A vtedy, zo všetkých strán okolo mňa, sa vynorili lovci a začali nadšene vykrikovať. Všimla som si Leslie, ktorá si utierala slzy a šťastne sa na mňa usmievala. Heidi sa tvárila rezervovane, no nezáležalo mi na tom.

A potom som si všimla Oliviu. Predrala sa davom mladých lovcov a zovrela ma v náručí tak silno, až som sa nedokázala nadýchnuť.

„Ach, Freya, vďakabohu!" zašepkala roztrasene. „Báli sme sa, že už ťa nikdy neuvidíme!"

Privoňala si ku mne a stuhla. Než som sa však s tým stihla zaoberať, spoza nej sa ozval iný hlas.

„Freya?"

Stál za ňou Callum. Utrápenú tvár mal bledú šokom, keď na mňa civel. Akoby videl ducha.

Olivia sa odo mňa odtiahla, no držala ma za rameno a mokrými zelenými očami si ma premerala. Neušlo mi, ako sa jej pohľad zastavil na mojom dotrhanom tielku a sípavo sa nadýchla.

„Si zranená!"

Automaticky som sa chytila za brucho. „Nie, nie som. Teda, bola som, ale už je to v poriadku."

Callum zo mňa nespúšťal pohľad plný turbulentných emócií. Sledovala som ho, ako vykročil smerom ku mne a potom ma schmatol do náručia. Zovrel ma pevne a takmer zúfalo. Znenazdajky ma rozbolelo srdce.

„Myslel som si, že si mŕtva," zašepkal mi do vlasov. „Nikde sme ťa nemohli nájsť."

Pohladila som ho po chrbte, aby som ho uchlácholila. „Som v poriadku. Nič mi nie je."

„Čo sa ti stalo?" zamiešal sa medzi nás Jacob. „Takmer sme sa zbláznili od strachu."

Porozhliadla som sa po tvárach všetkých lovcov. Olivia zrejme vytušila moje citové rozpoloženie, pretože mi položila dlaň na rameno napriek tomu, že ma Callum stále objímal.

„Poďme ku mne do kancelárie, kde si dáme šálku upokojujúceho čaju," navrhla a stlačila mi rameno. „Je síce neskoro, ale toto nemôžem počkať."

Callum ma pustil a zahľadel sa na mňa. Šokovalo ma, keď som videla bolesť v jeho tvári. Nikdy som ho nevidela takého zlomeného.

Akonáhle som sa usadila v kresle v Oliviinej pracovni, Callum si prisadol ku mne a chytil ma za ruku. Bolo to intímne gesto, z ktorého som zostala vykoľajená, no nemala som srdce odtiahnuť sa. Vyzeral naozaj zničene.

„Callum nám povedal, čo sa stalo v parku," odvetila Olivia a položila predo mňa šálku horúceho kamilkového čaju. Spolu s nami bol v kancelárií ešte Jacob, ktorý mi sústavne nechápavo civel na roztrhané tielko.

„Bola to moja chyba," odvetila som unavene. „Nemala som naletieť. Obalamutila ma hlasom mojej sestry."

Olivia sa usadila do kresla naproti mne, prehodila si nohu cez nohu a upravila si lem županu. „Strigoi sú veľmi zákerné stvorenie. Zahrávajú sa s naším strachom a našimi slabinami. Aj skúsení lovci by sa dali nachytať."

Krátko som prikývla. Netušila som, či to myslela vážne alebo to povedala iba preto, aby som sa cítila lepšie.

„Callum nám povedal, že tvoje zranenie...bolo veľmi vážne," pokračovala a zachmúrila sa. „A že sa tam objavil Aeron, ktorý ťa vzápätí odniesol preč."