Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 48

Boli sme stále v tom istom dome, kde zo mňa Aeron spravil nevestu a kde som napadla Elisabettu. No bol prázdny. Okrem nás dvoch tu nikto nebol. Snažila som sa ignorovať jedálenský stôl v kuchyni, keď som prechádzala okolo.

Potom som si skočila do sprchy. Takmer som vylomila kohútik, vyrazila sklo na sprchovom kúte a rozbila dvere, ale našťastie všetko držalo na svojom mieste. S tichými nadávkami na perách som sa osprchovala, dávajúc si pozor, aby som sa vecí okolo mňa dotýkala opatrne. Nikdy by ma nenapadlo, že zariadenie v dome môže byť také krehké.

Po sprche som si navliekla čisté tričko a šortky, ktoré ma čakali na posteli v izbe, kde som sa prebrala ako upírka. Netušila som, či tam už boli nachystané alebo mi ich tam položil Aeron. Akonáhle som si však na seba natiahla čisté oblečenie, cítila som sa oveľa, oveľa lepšie.

Aerona som našla sedieť v kresle pred horiacim krbom. Čiernu košeľu mal rozhalenú. Stálo ma to veľa úsilia ignorovať hlad, ktorý sa ma pri pohľade na neho zmocnil a zamierila som k nemu. Zdvihol zrak od knihy, ktorú čítal a pozrel na mňa.

„Lepšie?"

Usadila som sa do kresla naproti nemu a nohy som vsunula pod zadok. Mokré vlasy mi padali na hruď, tak som ich začala prehrabávať prstami, aby mi skôr uschli. Hoci vonku panovalo leto, v dome nebolo príliš teplo a horiaci krb mi príjemne ohrieval pokožku. Možno aj vlasy sa mi uschnú rýchlejšie.

„Oveľa lepšie. Akurát mám neustály smäd. A to drevo puká neznesiteľne hlasno."

Aeron zatvoril knihu a položil ju na okrúhly stolík vedľa svojho kresla. „To časom prejde. V chladničke sú vrecká s krvou, keby si sa potrebovala napiť. Môžeš si dokonca vybrať medzi rôznymi krvnými skupinami."

Znechutene som zvraštila tvár. Rozhodla som sa zmeniť tému.

„Už vieš, kto zaútočil na Cedar Grove?!

V očiach sa mu mihla zúrivosť. „Mám určité podozrenie. Viac ma však zaujíma, kto zaútočil na teba."

S nepríjemným pocitom som sa pomrvila v kresle. „Som lovkyňa. Existuje množstvo bytostí, čo by sa mi chceli pomstiť za svojich mŕtvych blízkych."

Z hrdla mu vyšlo hrozivé zavrčanie. „Si moja, Freya. Nikto nebude siahať na to, čo je moje."

Jeho slová boli absurdné a každú feministicky zmýšľajúcu ženu by mali pobúriť. No mne sa páčili. Veľmi sa mi páčili. Ak existoval na tomto svete niekto, kto by ma dokázal ochrániť, bol to Aeron.

„Toto je šíp, ktorý sme ti vytiahli z tela."

Podal mi povedomý šíp. Ohromene som ho prevracala zo strany na stranu, odmietajúc si pripustiť pravdu. Ten šíp som poznala.

„Svätý spolok," zašepkala som neveriaco.

„Myslel som si."

Odtrhla som zrak od šípu a pozrela som na Aerona. Hoci sedel pokojne, takmer znudene, už som ho poznala a vedela som, že pod tým pokojným zovňajškom buble zúrivosť. Zatínal sánku, na krku mu navrela žila a vzápätí mu oči zčervenali.

V tej chvíli vyzeral ako plnokrvný, hrôzostrašný upír.

A ja som ho nikdy nechcela tak veľmi sotiť na lopatky ako práve teraz. Seriózne mi preskočilo. Moja upírska časť bola zrelá na blázinec.

Odkašľala som si. „Takže zo Cedar Grove sú teraz ruiny?"

Mlčky prikývol.

„A kde si odviedol ostatných?"

„Do bezpečia."

Mierne som spustila plecia. „Predo mnou?"

„Nielen pred tebou, Freya. Aj pred tými, čo na nás zaútočili."

Opäť som pozrela na šíp vo svojich rukách. „A čo Rose?"

„Sľúbil som ti, že ju nájdem. Som tomu veľmi blízko."

„Vlkolaci sa ponúkli, že ju nájdu, ak im privediem Gisele," zasmiala som sa neveselo a v rýchlosti som mu porozprávala o svojom stretnutí s Conallom a jeho svorkou.

Aeron si len odfrkol. „Slintá nad Gisele, odkedy ju uvidel. Tá by ho roztrhala, len čo by na to dostala príležitosť."

„Ako teda nájdeme moju sestru?" spýtala som sa beznádejne. „Podľa vyhľadávacie kúzla nie je v Londýne. Akoby sa pod ňou prepadla zem. Čo ak už nie je nažive? Čo ak...?"

Bála som sa to vysloviť. Vložila som si tvár do dlaní. „Je to moja sestra, Aeron. Moja mladšia sestra. Keď zomreli naši rodičia, sľúbila som jej aj sebe, že sa o ňu postarám. Že nedovolím, aby sa jej niečo zlé stalo. A pozri sa. Stratila sa a ja ju neviem nájsť!"

Šššššš, tíšili ma tiene, plaziace sa okolo mňa. Len pokoj, moja kráľovná.

„Možno nemám stopárov ako Conall svojich vlkov," prehovoril Aeron, ,,no napadol ma iný spôsob, akým môžeme tvoju sestru nájsť."

S nádejou som k nemu zdvihla zrak. „Aký?"

Tiene okolo jeho tela sa začali divoko mihotať. Syčali a ovíjali sa okolo neho ako tmavé hady. Vzápätí sa spojili do jedného a začali sa plaziť preč po podlahe. Sledovala som ich pohľadom, ako mieria k oknu a prekĺzli von.

„Čo to má byť?"

„Poslal som za Rose svoje tiene," odznela prekvapivá odpoveď. „Mohlo ma to napadnúť skôr. Neexistuje miesto, kam by sa tiene v noci nedostali. Môžu ísť všade. Počuť všetko. Vidieť všetko. Nájdu tvoju sestru, na to sa môžeš spoľahnúť, Freya."

Pozrela som na svoje vlastné tiene. Jemne sa mi plazili okolo stehien smerom ku kolenám. Rozhodla som sa niečo vyskúšať.

Môžete pre mňa niečo urobiť?

Tiene sa prudko vrátili k mojej tvári. Moja kráľovná?

Choďte za Aeronovými tieňmi a pomôžte im nájsť moju sestru.

Vaše prianie je mi rozkazom, zasyčali, skĺzli na podlahu a rovnakým spôsobom sa preplazili k oknu. Hľadela som za nimi, kým sa nestratili a potom som pozrela na Aerona.

Vzápätí mi do nosa udrela lahodná vôňa ľudskej krvi. Cítila som, ako mi naplnila pľúca a pred očami sa mi zahmlilo. Doľahol ku mne tlkot ľudského srdca. Niekde blízko musel byť človek.

„Doriti," začula som Aeronovo zakliatie, no bola som rýchlejšia.

Vyletela som z domu do noci, pripravená loviť. Niekde blízko bol človek. A ja som chcela jeho krv.