Kráľovná krvi a tieňov (Lovci 1, Drakulove deti 1)

Kapitola 52

Sedela som na posteli v tureckom sede, okolo pliec som si ovíjala deku a s obavami som hľadela na Aerona. Stál pri okne mlčky už takmer hodinu, krídla prísne stiahnuté a s kamennou tvárou civel von. Domom sa stále tiahol pach krvi, ktorý zostal po upírovi.

Len čo preniesol tie šokujúce slová, Aeron mu jediným švihom svojho mohutného krídla odťal hlavu. Vzápätí som na ňom poznala, ako svoje prchké správanie ľutuje. Zničil jedinú možnosť zistiť, o čo vlastne išlo. Ostali nám iba domnienky.

„Bol pod vplyvom kúzla," Aeron stále hľadel von oknom na nocou zaliatu krajinu. „Cítil som to z neho."

Ťažko som preglgla. „Takže ho niekto začaroval, aby sem prišiel a priniesol ti odkaz?"

„Myslím si to."

Prešiel mnou nepríjemný chlad. „Ale kto by to mohol urobiť? Kto by mohol chcieť moju smrť?"

„Hocikto," odznela pochmúrna odpoveď. „Si moja jediná slabosť, Freya. Jediná páka, ktorou by ma niekto mohol zničiť."

Pevnejšie som si pritiahla deku okolo ramien. „Prečo by to niekto chcel využiť?"

Obrátil sa od okna a pozrel na mňa. „Každý, kto by ma chcel dostať na kolená."

„Myslíš, že bol zhypnotizovaný iným upírom?"

Pokrútil hlavou, podišiel ku mne a prisadol si na posteľ, kúsok od mojich nôh. „Cítil som z neho čary. V tomto má prsty čarodejník alebo bosorka."

Mysľou mi prebehla Annika. Čo ak jej lovci zaplatili? Čo ak -.

„Nedovolím, aby sa ti niečo stalo, Freya," Aeron prerušil moje panické myšlienky, natiahol ku mne ruku a pohladil ma po líci. Jeho zhrubnutá pokožka ostro kontrastovala s mojou jemnou kožou. „To, čo sa stalo pri horiacom Cedar Grove, sa už nebude opakovať. Nepripustím to."

Pokúsila som sa vniesť do tejto pochmúrnej debaty trochu svetla a uškrnula som sa. „Ako upírka snáď vydržím dlhšie než krehký človek."

Lenže Aeron sa ani len neusmial. Vnorila som sa do emócií jeho myšlienok, otrasená tým, čo som tam našla. Panika. Bolesť. Hnev.

„Nebodaj ti na mne skutočne záleží," podpichla som ho, ignorujúc poskočenie vlastného srdca. Na okenné tabule začal bubnovať tichý dážď. Niekde v diaľke zaburácal hrom, no väčšiu búrku som sledovala v Aeronových očiach.

„Toto miesto nie je bezpečné. Zajtra odtiaľto odídeme, spojíme sa s Gisele a Mikhailom a vymyslíme, čo ďalej. Pošlem po Miraia. Mal niečo zistiť o portáli a môže mi pomôcť s lokalizovaním čarodejníka, ktorý za nami poslal toho mŕtveho upíra. A potom-."

Položila som mu prst na ústa, aby som ho umlčala. V zelených očiach sa mu zjavila otázka, no zostal mlčky sedieť. Zhodila som deku z pliec, vzpriamila som sa na kolenách a priblížila som sa k nemu.

„Už sa nechcem rozprávať o niekom inom. Radšej mi zopakuj, že ti na mne záleží."

Nadvihol tmavé obočie. Ovinula som mu paže okolo krku, klesla som na päty a zblízka som sa na neho usmiala. Zelené oči mu zaiskrili.

„Prečo by som to mal zopakovať, keď si to povedala sama?" Zovrel ma v páse a nosom mi prešiel po líci. Zhlboka som sa nadýchla jeho úchvatnej vône, ktorá sa mi rozliala do celého tela. Netúžila som po ničom inom len po jeho blízkosti. A dotykoch.

„Alebo by si chcela počuť, že ťa ľúbim?"

Znehybnela som. Aeron ma stále zvieral v bokoch, nosom mi prechádzal po líci a sklonil sa k línii môjho krku. V ušiach sa mi ozýval splašený tlkot môjho srdca.