Simple love?

Prechadzka

^^Verča^^
Musela som isť preč. Musela som biť sama. Nechcela som plakať nikdy som neplakala príde mi to zbabelosť plakať kvôli niečomu alebo niekomu. Ja to radšej potrebujem zo seba vykričat . Vždy mi to pomohlo. Kráčala som už k môjmu domu keď sa zrazu spustil lejak. Och božeee ... Zase ja ? prečo vždy keď sa potrebujem prejsť tak začne pršať. Sklonila som hlavu a zrýchlila krok.

,,Som doma"zakričala som na celý dom. Mama prišla a vlepila mi facku.
,,Čo si kurva o sebe myslíš ? Kde si tak dlho bola ?Kde v tej tvojej tlstej riti máš
ten skurvený telefón ? Načo sme ti ho s otcom kúpili ?hmm...Už mi niečo konečne povieš??"
,,Čo také bi som ti mala povedať ?" skríkla som na ňu . Pristala mi ďalšia.
,,S kým si myslíš že sa rozprávaš?"
Radšej som neodpovedala a utekala hore do svojej izby.
,,Kam si myslíš že ideš?"
zahučala na mňa .
,, Učiť sa ! "mama" " skríkla som sladko.
Zavrela som za sebou dvere a zvalila sa na posteľ.Jak ja ju len nenávidím. Ako sa takto môže ku mne správať? Nechápem to vlastná matka.
,,Klop ,Klop" zaťukal mi niekto na dvere.
,, Môžem ísť ďalej ?"opýtal sa ma môj otec .
,,Nie " skríkla som.
,, Ale no tak zlatko vieš že aj tak idem "
Vošiel a sadol si ku mne na postel. Obrátila som sa chrbtom k nemu.Položil mi ruku na rameno a stisol ho.

,,Mama to tak nemyslela,
bola len vystrašená nevedela kde si , praskli jej nervy. Prečo si došla tak neskoro ?"
,, Pretože som sa potrebovala prejsť."
,,A to si jej to nemohla povedať ? tak ako mne ?"
,,Nie bolela ma tvar a aj tak by to bolo zbytočne nepočúvala by ma."Šepla som.
,,Nehnevaj sa na ňu ,dobre !A choď sa naučiť!"
Ešte raz mi stisol rameno a odišiel.
Postavila som sa z postele a išla som sa naučiť.
Keď už bola polnoc konečne som sa doučila a išla so kúpelne si dať sprchu.
Obliekla som si volne tepláky a tričko a šla si ľahnúť. Keď už som zaspávala myslela som na Lukasa. To mu mam ako zavolať ? Ano ! Nie ,to sa nestane. Čo odo mňa asi chce ? Pozvať ťa na rande ? Pff to určite. S tým pocitom som zaspala.