Ano ? Nie?

748 56 7
                                    

,,Môžem ti nejako pomôcť ?" opýtalo sa  ma nejaké dievča. Pozrela som sa ňu a zistila som ,že je to Ema. Vyzerala úplne inak  v "cvičon" odeve. Mala cop a na sebe podprsenku na cvičenie atrojštvťáky stej  istej látky ako podprsenku. ,,Nie , to je  v pohode " usmiala som sa na ňu falošne. ,,Čo  ti urobil ?" Tú otázku som vôbec nečakala. Ako to vie pozrela so sa ňu vystrašeným pohľadom ako to vie.,,Kto?" opýtala som sa nechápavo.,,Nerob sa  ,že mi nerozumieš.Okej? Ja nie som blbá ani slepá. Vidím ako  sa na teba Lukas pozerá.  Ako  ťa ľubí. Aj ten malí trapas u nás som počula." uškrnula. Ja som sa iba začervenala. ,,On ma nemôže ,ľúbiť. Chce to len skúsiť  s  tlsťoškou " pozrela som sa jej do očí. A povedala som tak ako  to je pravdu. ,,Prestaň! To by o tebe v jednóm kuse nesmel doma hovoriť ako ťa nám predstávi a takéto trápne vecičky. Aj keď bol v nemocnici ,stále sa pýtal na teba aj keď dobre vedel ,že si v škole " usmiala sa na mňa. ,,Ja  proste neviem ,čo mám robiť. Až tak dlho sa stránim od všetkých tých emócií , snažím sa byť bezcitná a hnusná ale pri ňom vždy zmäknem.Proste neviem čo mám robiť !" dala som si hlavu do dlaní. A nahlas som vzdychla.,,Cítiš k nemu niečo ?" opýtala sa na rovinu. ,,Ano , ale neviem ako veľmi "odpovedala som po pravde. ,,Ja už musím ísť , Lukas už mi volá " ukázala mi displei . Prikývla som. ,,Ahoj " Pozdravila som ju na rozlúčku. ,, Ahoj ! A on ťa ľúbi ako nikoho " usmiala sa na mňa a odišla.

Prezliekla som sa a išla domou. Aj keď sa mi veľmi nechcelo. Išla som peši. Dala som si  takú dlhú prechádzku. Došla som domou. Otvorila som dvere a tam vidím Sáru a Mareka sa olizovať. ,,Ale no tak , fuj !" povedala som posmešne. ,,Ale no veď dobre už ideme " povedala Sára. On je taká blbá  ,že nás ani  nepredstaví ?,,Ja som Vera"povedala som prvá a načiahla som ruku. ,,Ja Marek " usmial sa a ruku prial.Potriasli sme si snimi a ja som išla hore.

Zapla som si pc a išla spraviť prezentáciu na fyziku. O 2 hodiny bola hotová. Konečne.  Išla som facebook. Len ako  som bola online mi prišla správa.

L:Ahoj , prečo si neska odomňa utiekla ?

V:Nevedala som čo mám  povedať alebo spraviť ! :(

L. Ahaaa. Tak  to mu je lúto:(

V:Prečo si bol dneska vo fitku ,keď si len pred dňom ležal v nemocnici !

L: Pretože  som vedel ,že tam budeš. Ja som to už bez teba nemohol vidržať. Ani na fb si nebola ani si nebrala mobil. :/

V:Ale aj  tak ,nemal by si cvičiť ešte !

L: Snáď sa o mna nebojíš ?

V: Si nevieš predsaviť ako!

L: Ale viem , tak asi  ako ja. Len si  to nechceš priznať že ma ľúbiš ako ja teba :* :) 

On my to napísal . Nenapísal mi  že ma ma rád ale ,že ma ľúbi. Ach...

V:Už musím isť! PA:*

Poslala som mu smiala s pusinku. Dúfam ,že to  pochopí tak ako má.

L: Ahoj princezná:* :* :*

Odhlásila som sa išla som sa osprchovať a do pižama. Mama neska už ani nedošla začo som bola vďačná.:)

********************************************************************

Nepridám dalšiu časť pokial tu nebude aspoň 10 vote. :) neberte to ako vyhrážku  ale niečo  také. Sweet :*


Simple love?Where stories live. Discover now