Park

810 38 0
                                    

ˇˇNikaˇˇ

 Za ten deň ,čo som nebola pri Tomim sa nič nezmenilo. Stále je v umelom spánku.Čo je  ešte horšie je ešte stále v kritickom stave. Doktor mi nepovedal nič nové. Iba to  , že prežil 24 hodín po  operácií  tak  ma asi 50% šancu na  uzdravenie.To ma aspoň trošku povzbudilo.Sedela si  pri ňom asi 2hodiny. ,,Tomi ja už pôjdem , myslím na teba " vstala som zo stoličky a dala mu pusu. Ukvapla mi slza. Rýchlo som si ju  utrela  a hovorila som si  že  nemôžem plakať. Odišla som domou.

,,Cau " pozdravila som mamu bez duchu. ,,,Ahoj ,  čo je  srdiečko . Posledné dni si nejaká utrápená " podišla ku mne. ,, Ale   nič  " usmiala som na ňu falošne. Dúfam , že to  zožrala nechce sa mi jej  to vysvetlovať. ,,Dobre , niesi  hladná ?" opýtala sa ma láskavo. ,, Ako  vlk " odpovedala som a išla som si dať  do kuchyne  čo mama navarila. Moje obľúbené lososa s citronom a zemiakmi.

,,Ďakujem , mami  bolo  to výborné " aspoň na chvíľu som zabudla na Tomiho.,,Nemáš začo" usmiala sa na mna. Išla som do izba. Chýba mi Veronika . Teraz by som sa sňou rozprávala  o všetkom  keby som mohla. A prečo aj nie ?! Veď on sa  to nedozvie. Zavolám jej.

N: Ahoj ,  možeš ? je to  na dlhšie!

V: Ahoj , jasné  čo  sa stalo?

N: Nemohli by sme  sa niekde stretnúť ?

V: Jasné ,kde ?

N: V parku o pól hodinu ?

V. Jasné , teším sa.

N : Aj ja! tak zaťiaľ !

Položila som a išla som sa obliecť. Hodila som na seba mikinu. A išla som. Bola som tam skôr , chcela som byť chvíľu sama. Sedela som tam 20 minút ,keď konečne prišla.

,,Ahoj " hodila som sa jej okolo krku. Chýbala mi. Ani neviete ako je  ako  moja sestra.

,,Aj ty mne " objala ma tuhu.

Začala som jej  rozprávať  o Tomášovi. Musela som sa niekomu vyrozprávať. A pri nej  mi to vždy pomohlo. Keď som dokončila svoj monológ tak  začala ona. O Lukasovi  , čo som vôbec nečakala.


Simple love?Where stories live. Discover now