Simple love?

Nečakané stretnutie 36

Došla som domou , rýchlo som sa prezliekla a utekala za Lukasom. Je strašné ako mi strašne chýba v škole. Pretože sa vždy ,keď môžem sa na neho pozriem. A teraz keď je tu  chýba mi.Strašne.Nie ja  ho predsa nesmiem  milovať. On by mi aj tak potom ublížil a to ty nechceš. Si silná. Dokážeš odolať.Nie , nie si  ten najmäkší  človek na  svete.S pocitom ,že sa moje dve Ja  hádajú som išla  za ním do  nemocnice

Zaklopala som mu na dvere. Nič sa neozvalo. Vošla som dnu a Lukasa nikde. Čo sa ním pre boha je ? Je na  operačke ? Alebo čo ? Lukas! Postel  bola  už  ustlaná , čo mi prišlo divné. Je už doma ? Takéto otázky mi vírili hlavou  celú dobu  až kým som sa neocitla pred  jeho domom. Niečo  vo mne ma donútilo zazvoniť  , ja som ani nechcela ale  už som  to spravila a cúvnuť som nemohla. 

Otvorila  mi dvere  jeho  sestra Ema. ,,Ahoj , poď ďalej "pozvala. ,,Ale  , ja  som sa chcela  len opýtať ako je na  tom Lukas " zamumlala som.,,Poď, ďalej  a presvedč sa sama " usmiala sa šibalsky.,,Kto  to je ?" ozval   sa niekto  s domu. ,,Veronika " zakričala na  spať. Ako rýchlostou svetla  bol pri dverách Lukas. Mal na  sebe  iba boxerky. Chcela som všade inde pozerať len  nie na neho . Na jeho  dokonalé  telo.,,Poď , ďalej Verča " usmial sa na mňa. A zatiahol ma  za ruku  dnu. Čo som maximálne  nečakala a potkla som sa o  prah. No do riti. Ležala  som ňom. Obzerám so okolo seba a nikde nevidím Emu.  No  do  piči. Prečo sa  stane toto vždy mne. Chcela som vstať  ale  on  ma zase pritiahol  k sebe. Do korán dvere otvorené  šak čo ?! A ja  tam na ňom  rozvalená. Och.,,Som ťažka , pusti ma lebo ťa rozpučím a ešte  k tomu  si celý modrinový" snažila som sa znova vstať ale on ma nepustil. ,,Prosím " Aj  tak ma nepustil. Pozreli  sme si do  očí. Začala som pociťovať  červeň na mojich lícach. Och  zase. Prekrútila som očami. Usmial sa. ,,Čo  odomňa chceš ? aby si ma pustil ?" už  som bola  zúfala, pretože som na ňom ležala a akurát  z jeho dverí bol "pekný" výhľad na môj zadok. ,,Pušinku " povedal sladko. ,,Ňe " odpovedala som  podobne ako  on. ,,Aňo , inak " dal mi  ruku  na zadok a stlačil mi ho. ,,Iba  kamaráti " pripomenula som mu.,,Nevadí " pritlačil jeho pery k mojim.Nemohla som sa od neho  odpútať. Tak strašne mi chýbali jeho pery.Pretočila som sa nim , tak aby  bol on na mne. ,,Nie  , nie  opačne " prevrátil nás zase naspäť. Och. Naše jazyky začali bojovať. Už mi dochádzal kyslík. Musela som sa odtrhnúť. Rýchlo som sa postavila z neho. Zabudla som ,že je  iba v boxerkách. ,,Tak ja už pôjdem " usmiala som sa.,,Prečo " pozrel sa na mna nechípavo.,,Pretože, ja som sa chcela  iba presvedčiť  ,že si už  vpohode a ako  vidím tak si " usmiala som sa na neho.Priblížil sa ku mne. Ja som vedela  čo  chce spraviť  ale nemohla som to  už viac dovoliť  lebo sa sama  v sebe neviznám  či  ho chcem alebo nie. Preto som to urýchlila a dala mu pusu na  líce  a odišla. Ešte som stihla vidieť jeho smutnú tvár. Celý čas  domou  som rozmýšlala  nad tým či ano  alebo nie. V hlave mi furt vírilo , že som chcela až pokým on nechcel  mňa.