Smrť ?

780 38 8
                                    

On  mi nemôže umrieť , nie , nie ja tomu neverím. Plakala som na  zemi. Uplne zničená  som sa postavila a  sadla som si k nemu. Dala som mu pusu. ,, Vždy ťa budem ľúbiť" povedala som medzi vzlykmi . Jeho  pery  sú studené. Priložila som hlavu na jeho  hruď. Cítila som ako  mi  bije srdce. ,,Ach , ty mi nesmieš umrieť , láska !" Ešte raz som ho  pobozkala. Nemohla som sa na neho už viac pozerať , ako  tam len tak  bez pohnutia leží. Musela som odísť  s tej  príšernej  izby. Nestretla som ešte ani  jeho  rodičov asi  sa jeho mama a  otec zrútili ako ja.

Len čo som prišla domou , som si ľahla na postel  a  ďalej plakala. Nemohla som prestať , tie slzy stále  tiekli a ja som ich nevedela zastaviť. Okolo 3 ráno  som sa trošku ukľudnila a zaspala som. Ani neviem ako.

,, Tomáš, umrel čo ,že ja , ja ,ja." rozplakala som sa ako  nikdy.,,Nie  ,  on nemôže byť mrtvý !" Zosypala som sa na zem. Stočila som do  klbka  . Nemohla som prestať plakať. Nie , nie. Zrazu mi  niečo  napadlo. Postavila  som sa  a  išla k oknu.Otvorila som ho. Vrazil so mňa prúd  vzduchu  až  ma  zhodil na  zem. Postavila som sa na nohy  a pozrela som sa dole ako  to je  vysoko  dosť na to aby som sa  zabila. Aby  som nezabudla na moju  Veroniku. Vytiahla som mobil a poslala som jej sms-ku. " Ahoj Veronika ,len chcem  aby si  vedela  , že  ťa  lúbim." Stlačila som odoslať. Postavila som sa na parapetu. ,,MILUJEM ŤA , Tomi a preto  chcem byť  s tebou " Skočila som dole. 


Simple love?Where stories live. Discover now