Simple love?

Opita Vera

Tak nemam rada,keď sa na mňa pozerajú. Aha veď ja mám na sebe sukňu. Och ! Zabudla som ako som sa obliekla. Nikomu som sa nepozrela do očí len som potichu prešla k mojej lavici a tam som si sadla. Čakala ma tam už Nika. ,,Kde si bola , keď sme behali ?" začala som sa červenať. ,, Dobre nič mi nemusíš vysvetlovať , tvoja červeň stojí za všetko " Usmiala som sa na ňu.,, A aj ste niečo spolu...?" Ona si prosté nedá pokoj . ,, Čo myslíš ?" pozrela som sa na ňu. ,,No ja neviem , si ešte .....?" pošepkala mi. ,,Ano ,nemysli ši ,že sa sním hneď vyspím ! A ani by som to neurobila , veď sa pozri na mňa !" dala mi očapek. ,,To bolo začo ?" opýtala som sa nechápavo. ,, Ty vieš " nie neviem....ale ok. ,,Inak vieš , čo sa šušká po škole ?" .....,,NIE , čo ?" vyvalila som na ňu oči. Nech to není o mne , nech to není o mne , prosím ! Modlila som sa v duchu.,,Pošepkáva sa že chodí s tou...Neviem ako sa volá a dneska si sa sňou po telesnej hádala !" zosmutnela som. Ale aspoň som mu nedala. Musím zmeniť tému. ,,Už je mu lepšie ?" opýtala som sa na Tomáša . Nika hneď zo smutnela tak ako ja. ,, Už je na tom trošku lepšie , asi prežije " usmiala sa skleslo. ,,Kedy ho chcú prebrať ?"...,,Asi v sobotu "...,,Budeš pri ňom?"...,,Asi áno , jeho rodina ani neprišla za ním " zosmutnela.,,Nechcem ti hovoriť ,že je mi to ľúto , pretože neni ! Ale je vidieť ako ho miluješ a ak si sním šťastná , tak som štastná za teba !" usmiala som sa a objala ma.Zazvonilo na hodinu a sme akurát mali profa ,ktorý dojde sekundu po zazvonení. Je to strašný idiot.

Konečne konec školy. S Nikou sme sa dohodli ,že ju s snou pojdem dneska navštíviť Tomáša. Aj keď sa mi do toho moc nechce ale čo už ! Slúbila som jej to. Dneska som sa rozhodla ,že pojdem peši zo školy. Bolo celkom pekne . Išla som cez inú cestu ako chodievam. Chcela som ísť na posledy okolo jeho domu. Nie som sentimentálna ale nejako som to chcela uzavreť. Niekto ma chytil za zápästie. A silno stlačil.,,Aúúú" obrátila som sa.,,Prečo ideš tadeto ? " ....,,Lebo sa mi chce !" uškrnula som sa. ,,Za rohom mám auto , ideme domou !" rozkričala sa na mňa. ,,Ja s tebou Nikam nejdem "! tiež som na oplátku skríkla na ňu. Jak ju ja neznášam ! ,,Nebuď drzá "...,,Lebo čo ? "chcela som ju rozúriť ani neviem prečo ale potrebovala som si nejako vybiť adrenálín. Dala mi facku. Začala som sa jej smiať do jej špatneho xichtu. Dala mi dalšiu. Ešte stále som sa smiala. Prišlo mi to úplne absurdné. Zacítila som päsť na mojej tvári. Bola to taká šupa , že ma to zhodilo na zem. Smiala som sa ale menej ,lebo som cítila niečo čo mi tieklo po tvári . Krv ! Pff. Ako really ? Kopla mi do rebier. ,,Tak si tu zostaň ty piča ,tlstá ani sa neopovažuj dneska dojsť domou !" rozkričala sa na mňa a odišla. ,,Chvála bohu " zakričala som jej na oplátku. Iba sa obzrela a odpľula si.To je chorééé ! Postavila som sa . Oprášila si sukňu.Pozrela som sa na svoje silonky boli potrhané . Bože to je krava. Chytila som sa tváre. ,,Bože " utrela som si rukou. Tú krv. Dala som si dole tašku a odtial vitiahla servítok , leukoplast . Diki , nezabudla som ho. Poutierala som si krv. Ale stále tiekla. Pomaly som si chodila rukou po líce , či zacítim kde to mám natrhnuté. ,,Aááá" zasyčala som. Mám ju na lícnej kosti. To bude modrina ! Nalepila som si tam leukoplast. Nemala som si to čím vyčistiť , takže musím rýchlo nájsť vodu. Zavolám Nike !

N:Ahoj ! Pozdravila ma prvá. V: Ahoj ! Mohla by som dneska prespať u vás ? N: Jasnééé ! Prečo ?

V: Nechce sa mi to teraz vysvetlovať za 10 minút som tam!

N: Ok !

Zavesila som a išla k nej . Aspoň ,že mám jednu naj kamarátku , ktorej verím . Moc ju mám rada.

,,Ahoj " Otvorila mi dvere. ,,Ahoj " hodila som sa jej okolu krku a pevne stiskla. ,,Čo sa ti stalo ?" pozrela sa mi do tváre. Len som potriasla hlavou. ,,To za chvílu prejde !Neboj " ujistila som ju. ,,Nemáš tu dezinfekciu ?"....,,Jasné " išli sme do kuchyne a s nejakej skrinky vytiahla alkohol.

ˇˇNikaˇˇ

Preboha , čo sa jej stalo.Veď Tomino je v nemocnici. Tak kto potom takto dobil dievča. Monokel pod okom , ranu na lícnej kosti. Celá je zafúľaná. Má potrhané silonky.,,Na " podala som je flašku Nicolausky na to aby si to vyčistila. Dostala som nápad. ,,Počkaj tu chvílu, idem niečo vybaviť " ... ,,Ok" Išla som do svojej izby a zobrala telefón.

N: Ahoj , nevieš čo sa dneska stalo Veronike ?

L:Nie ! Čo sa jej stalo ?

N: Tak nič čau

Zavesila som . Sním sa určite o tom bavit nechcem. Je to kokot , ktorý ju len viužil. A pritom sa ťahá s hentou štetkou. Rozmýšlala som komu mám ešte zavolať. Nikto mi nenapadol. Spomenula som si ,že si tu Vera nechala veci . Nepôjde predsa v roztrhaných veciach do nemocnice. Ale kde len som ich dala? Pozrela som skriňu nikde som nevedela násjť. Až potom my napadlo ,že som si to dala do postele. Vytiahla som od tial jej tepláky. To bude v pohode . Potom mi niekto napadol komu môžem zavolať. Jej sestre.

N: Ahoj , nevieš čo sa stalo Vere ?

S: Nie , čo sa jej stalo ?

N:No mám monokel a na lícnej kosti ma ranu

S: Ne neviem ! .....Povedal to dosť neisto.

N : Aha ok , Ahoj

Tipla som ani mi nestihla nič povedať. Po 15 minutach som došla do kuchyne. Vera bola úplne ožratá. Nikolauska bola pomaly celá vypitá. ,,To si sama vypila ?" Opýtala som sa zhrozene. ,,N-I-E " štikútala medzi písmenkami. Snažila sa vstať ale hneď spadla. ,,Pre boha , si v pohode ?"...,,Jansááá " pomohla som sa jej postaviť."Bim bam " niekto zvonil. Preboha , kto tu je . Naši majú dojsť až večer. Prišla som k dverám a pozrela som sa cez kukátku. Stál tam ten kokot. Ako zistil moju adressu ? Zase zazvonil. ,,To kerý kokot zvoní ," počula som Veru hučať cez celý dom. Otvoril somom dvere. ,,Choť preč nikto ťa tu nechce !" skríkla som na ňho. ,,Kto je toooo ? kričala Vera na plnu hubu. Znelo to tak že sa zase zjebala z niečoho. Zabuchla som predním dvere a išla sa pozreť čo je snou.