Ráno v nemocnici

784 40 0
                                    

Celú noc sa mi  snívalo  o  tom ako Lukas zomrel.Celá som sa triasla  a  bola mi zima. Cítila som na  sebe nieču ruku. Zľakla som sa   a prudko som vstala.,,Aáááá"potichu zamrmlal.On je hore! Nemôžem  uveriť. Hodila som sa  mu okolo krku. ,,Lukas ,toto mi už nikdy  nerob" postavila som sa  z neho a  dala mu malú facku.,,Tak  som v nemocnici , lebo som sa pobil kvôli tebe a ty ma budeš  tu ešte  otĺkať? Tak to ti pekne  ďakujem"pozeral sa  na mňa so smutnou tvárou. ,, Luky , prepáč  ale keď ,  ty si  taký  idiot , ja som skoro umrela " pritúlila som sa k nemu a zase som sa začala triasť. ,,Princezná to  ja som už  v pohode , len nemám rád keď ti niekto  ubližuje." Dal mi bozk do vlasov. ,,Kto mi akože mal ublížiť ?" vztýčila som sa naštvane. Dúfam ,že nič  nevie o mojej mame  , nikto  o nej nevie  dokonca ani Nika.,, No šak ten debil Tomáš , v škole  ako  ťa držal  pri stene ! úplne som bol nasraný  na henteho kokota ! " vystúpili mu  žili na  krku. ,, Ja sa viem obrániť  aj sama !" povedala som zatial pokoje. ,, A okrem  toho mal  aj nôž !" Už  som sa  rozčúlila.,, Ako  to  vieš ? Ja som ti o tom nehovoril " hodil na mňa pohľad vyklop odkial  to vieš a hneď. ,,No hmm . To je jedno " usmiala som sa .,,A kde ste sa vlastne pobili?" rýchlo som zmenila tému.,, No , keď som ťa videl ako ťa drží pri tej skrinke , tak som sa držal len tak  tak.Išiel potom na záchody. Išiel  som tam za ním. Dal som mu päsťou ale aj  on mne  zasadil  pár pekných rán. Najprv  to boli iba päste a nadávky ale on  potom vytiahol  nôž. A ja som vedel čo mám robiť , lebo som chodil pred  dvoma rokmi na sebeobranu. Tak som sa mu ten nôž  snažil  vytrhnúť aby  nám neublížil až tak  moc. Ale on  nechcel  a ja som nechtiac potiahol ten  nôž ,že som ho porezal na  bruchu." Mal slzy v očiach .,,Keď som zbadal tú krv , tak som asi odpadol ,lebo potom si už nič nepamätám. Iba už ako ležím v nemocnici  a ty si  mi dala pusu." začervenala som sa.,,Bola  to  len  priateľská pusa "  dala som mu  ďalšiu líčko. ,, Veronika ja viem ,, že ku mne niečo  cítiš ,len sa  to bojíš dať najavo  ,  inak  by si tu nesedela  celú noc " usmial sa na mňa. ,,Ako  vieš  ,že som  tu bola  celú noc ?" ....,,No , Ja som bol  hore , celú noc  aj keď si prišla ale radšej  som mlčal chcel som si užiť tú chvíľu  ako ma držíš za ruku a potom si sa o mňa oprela  a zaspala. Si taká zlatá,  keď spíš" Zase som sa začervenala.

ˇˇ Nikaˇˇ

Zobudila som na nemocničnej  posteli. Spala som vedľa Tomiho.( ako na druhej posteli ) Mal okolo brucha  obväz. Začala som plakať. Videla ho ako tam leží nemohúci, celý modrinový. ,,Ach , Láska" zavzlykala som. Bol pripojený  na veľa prístrojov , ktoré mu  monitorovali jeho  životné funkcie.Chytila som jeho  ruku ,  bola  celkom studená. Nie  až úplne  ale bola. "Klop, Klop " ozvalo sa klopanie  na dverách.Vošiel doktor  do izby. ,,Prepáčte  a  vy ste ?"...,, Jeho priateľka "odpovedala som usmrkane.....,, Tak vám musím oznámiť ,že  váš priateľ je v kritickom stave ,jeho žalúdok bol pretrhnutý a  taktiež aj jeho pečeň bola poškodená. Snažili sme sa zachrániť  , čo sa dalo ale má malé šance prežiť. " Pozrela som sa doktora  ako puk. Dostala  som hysterický záchvat plaču.





Simple love?Where stories live. Discover now