Ella and Alex

1.••

Ráno som sa zobudila na ostré, slnečné lúče prenikajúce do mojej izby.

Prevalila som sa na druhý bok a hlavu si prekryla vankúšom. Snažila som sa opäť zaspať, no míňajúci sa kyslík pod mojim vankúšom mal na môj spánok o čosi iný názor. S povzdychom a s ešte stále zatvorenými očami som sa vyhrabala z pod bez kyslíkovej zóny. Keď sa mi po chvíli podarilo moje telo prinútiť k spolupráci a dostala som sa z postele na chodidlách som ucítila menší chlad, ktorý vychádzal z podlahy. Pár krokmi som prešla ku dverám, následne som ich otvorila a zamierila si to do kúpeľne, ktorá bola vedľa mojej izby.

Pred zrkadlom tiahnúcom sa po určitej časti steny som zastala, no osobu v ňom odrážajúcu sa som nemohla nazývať mnou.

Každý vlas na mojej hlave smeroval do inej svetovej strany a fialové kruhy ešte viac zvýrazňovali moje unavené oči.

Po chvíli pozorovania môjho katastrofického vzhľadu som si vlasy dala do vysokého chvostu. Tvár som si opláchla studenou vodou, čo malo pomôcť môjmu telu zobudiť sa. Následne som si ju utrela do uteráka, ktorý bol zavesený hneď vedľa umývadla a voňal zvláštnou, no zároveň veľmi príjemnou vôňou.

Po dokončení mojej rannej rutiny som sa vrátila do izby, kde som si zo šatníka vytiahla čierne tepláky a navrch na seba hodila modrú, vyťahanú, no však moju obľúbenú mikunu cez hlavu. Z prádelníka som vybrala spodnú bielizeň a obliekla si ju.

Pyžamo som hodila na posteľ a vyšla z izby. Keď som sa otočila od dverí moje telo narazilo do niečoho pevného s čím môj náraz ani len trochu nepohol.

Cítila som ako padám, a tak som inštinktívne zavrela oči a očakávala tvrdé stretnutie s podlahou. No nič neprichádzalo.

Okolo mojich bokov sa omotali dve silné paže, ktoré zabránili môjmu pádu. Otvorila som oči a videla jeden pár azúrovo modrých očí upierajúce sa na mňa.

"Alex." vydýchla som ešte stále v objatí jeho rúk. Cítila som ako sa po celom mojom tele rozliala nervozita a hanba zároveň, ktoré boli spôsobené jeho prítomnosťou a až príliš blízkym telesným kontaktom.

Ihneď ako som sa po pár krátkych chvíľach spamätala odstúpila som od neho o niekoľko krokov dozadu.

Moje oči začali okamžite mapovať každý kúsok Alexovho tela, ktoré nebolo práve zahalené. Jediným kusom oblečenia, ktorý na sebe mal boli sivé tepláky, ktoré vždy nosil, keď u nás prespával a ktoré dávali jasne najavo, že u nás strávil aj túto noc. Vlasy mal chaoticky porozhadzované do všetkých strán čo ešte viac pridávalo na jeho rozospalosti. Nemohla som si pomôcť no musela som po jeho nezahalenej hrudi neustále prechádzať pohľadom.

Vedela som, že to, že je odo mňa Alex starší o tri roky bol ten najväčší problém v tom aby ma bral ako dievča a nie ako mladšiu sestru jeho najlepšieho kamaráta.

"Nabudúce by si sa mala viac pozerať pred seba. Nie vždy tu budem aby som ťa zachytil." povedal čím ma vytrhol z môjho premýšľania. Môj pohľad som odtrhla od jeho tela a premiestnila ho na jeho tvár, na ktorej bol usadený jeho tradičný úškrn.

Vedela som, že si všimol ako som si ho obzerala, pretože hneď ako sa naše pohľady stretli a moje líca nabrali odtieň červenej farby z Alexových plných pier vyšiel smiech, ktorý mi zakaždým keď som ho počula na tele vytvoril zimomriavky.

"Páči sa ti čo vidíš?" spýtal sa a ja som cítila ako sa mi do líc nahŕňa ešte väčsia červeň ako tomu bolo doteraz. Do mojich uší zase dolahol jeho hlboký smiech.

"Len žartujem...práve som chcel ísť za tebou." nechápavo som sa na neho pozrela a moje srdce sa razom silno rozbúchalo.

"Poslal ma Matias, aby som ťa zobudil nech ti nevychladnú raňajky." povedal neprerušujúc náš očný kontakt a v mojom vnútri aj keď som vážne nechcela som ucítila sklamanie z toho, že nepovedal niečo iné. Bola som naivná, keď som čo i len na chvíľu dúfala, že by mohol povedať niečo iné.

"Práve som bola na ceste dole.." povedala som načo Alex len prikývol. Obišla som ho a schodmi dole som pokračovala v mojej ceste.

Za sebou som počula mierne našľapovanie čo znamenalo, že za mnou ide Alex. Necítila som sa práve príjemne, keďže to, že išiel za mnou znamenalo, že si mohol obzrieť moje staré a vyťahané oblečenie. Nad myšlienkou čo si asi Alex myslí som sa mierne striasla.

Hneď ako som sa dostala do kuchyne v doprovode s Alexom, do môjho nosa udrela vôňa palaciniek, ktoré som zbožňovala.

Namiesto toho, aby pred šporákom stála mama v zástere a s úsmevom na perách, pýtajúc sa ma ako som sa vyspala a ostatné raňajšie otázky, trčala spolu s otcom v práci ako skoro každý voľný deň. Ani jedného z rodičov som počas celého týždňa poriadne ani nevidela.

Jej miesto pred šporákom teraz nahradil môj starší brat Matias, ktorý mi nahrádzal mamu aj otca už od malička. Matiasové detstvo rodičia  strávili väčšinu času v práci a Matias bol nútený zostávať doma s opatrovateľkami, s ktorými vyrastal. Nikdy sa však nesťažoval. Bral veci tak ako boli, čo som ja nedokázala.

Počas môjho detstva mi rodičia venovali dostatok času ako každému malému dieťaťu, ale ako som bola staršia a staršia, tak sa čas, ktorý mal aspoň čiastočne patriť aj mne čo raz viac skracoval, až sa skrátil na minimum.

"Vonia to tu nádherne." s úsmevom som si sadla na barovú stoličku, ktorá stála pri ostrovčeku a vychutnávala si vôňu, ktorá sa od šporáku tiahla.

"No, že si sa aj uráčila zobudiť. Na stole už stoja hotové, tak si bež zobrať." postavila som sa a s bosými nohami prešla ku stolu, kde som sa usadila.

"Oh a aby som nezabudol lekvár a nutela sú v skrinke tak ich prosím ťa vyber." povedal s pohľadom stále namiereným na panvicu.

"Áno mami." zasmiala som sa a prešla ku skrinke, kde som vybrala lekvár a nutelu presne ako mi povedal.

Obe nádoby som položila na stôl, za ktorým už sedel Alex. Posadila som sa na moje tradičné miesto a pustila sa do prípravy lekvárových palaciniek. Matias si po dokončení všetkých palaciniek sadol vedla mňa a natrel si palacinky nutelou ako to robieval vždy.

"Dobrú chuť." popriala som im a tak sme sa všetci traja pustili do jedla.

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Takže vitajte pri mojom prvom príbehu. Dúfam, že sa vám bude páčiť aj keď no nwm :-D a ospravedlňujem sa za prípadné chyby. :-)