Ella and Alex

36.••

Ležala som v mojej mäkkej a vyhriatej posteli, zahrabaná v perinách až po uši. Vdychovala som vôňu posteľného prádla. Nejakým zvláštnym spôsobom ma to ukľudňovalo.

Potom ako sa to stalo sme ešte pár minút ležali na posteli. Alex si ma pritiahol bližšie ku sebe a ja som si svoju hlavu položila na jeho hruď. Všetky moje svaly boli ešte stále mierne paralyzované, zo zážitku, ktorý sa odohral len pred pár minútami. Započúvala som sa do pravidelného narážanie Alexovho srdca do hrude a nič iné som nevnímala.

Bol to upokojujúci zvuk, no moje splašené myšlienky to vtedy ukľudniť nedokázalo.

Neustále som si v hlave musela prehrávať všetko čo sa toto poobedie udialo. Všetko čo mi Alex spôsoboval bolo.. Neopísateľné. Bolo to po prvýkrát čo som zažila niečo podobné. No bola som rada, že práve Alex bol ten, s kým som mohla prežiť ten pocit rozkoše. Nevedela som a ani som si nechcela predstaviť, že by na jeho mieste bol niekto iný.

Zrazu ma pri srdci pichol pocit zahanbenia z poobedňajšej predstavy, ktorá sa mi dookola odohrávala v hlave a moje telo sa zahrabalo ešte hlbšie do perín. Cítila som sa neskutočne trápne a ponížene. Neviem si vysvetliť prečo som mala takéto pocity, no chcela som aby boli čo najskôr preč.

Mala som strach zo stretnutia s Alexom. Nevedela som ako by som sa po niečom takom mala správať.

Každá, čo i len malá myšlienka na neho zapríčinila, že moju myseľ a telo okamžite zaplavil pocit hanby a pocit trápnosti. A preto si neviem predstaviť ako veľmi tieto pocity naberú na intenzite, keď sa s ním stretnem osobne.

Moje oči zablúdili ku hodinkám na nočnom stolíku. 16:27 a ja ležím až po uši zhrabaná v perinách. No pravdou je, že nemám vôbec chuť výsť z izby a zísť po schodoch dole za našimi dvoma hrdličkami, ktoré predpokladám sú v obývačke. Usudzujem to podľa smiechu, ktorý sa z dola ozýva.

Moju pozornoť upútal zvuk prichádzajúcej správy. S námahou som ruku vytiahla spod teplej periny a natiahla sa po telefón.

Odblokovala som displej a prečítala si správu, ktorá mi prišla.

Laura: Ahooj, Potrebujem sa ťa na niečo spýtať.. Je to naliehavé!

Ja: Ahoj, čo sa deje?

Moje obočie sa pokrčilo. Bola som vážne zvedavá čo je také naliehavé.

Laura: Zajtra. Ty a ja. Nákupovanie. Platí? 😊

Ja: Bože Laura..Toto by nepočkalo do zajtrajška?

Lura: Nepočkalo..je to pre mňa dôležité..Vážne už nemám čo na seba a potrebujem si obnoviť šatník.. No nechcem ísť sama a ty si moja jediná záchrana. 😁

Ja: Dobre..Ak ti to spraví radosť.. Tak ťa zachránim a pôjdem s tebou 😅

Laura: Vedela som, že na teba sa môžem spolahnúť 😉 tak teda zajtra o 14:00 u teba..

Na jej poslednú správu som jej už nič neodpísala len som sa pousmiala a telefón opäť zablokovala a naďalej si ho nechala v rukách.

Ak mám pravdu povedať, tak sa aj teším na nakupovanie s Laurou. Už nejakú tú dobu sme spolu nikde neboli a začínalo mi to chýbať. Mrzí ma, že som Lauru zanedbávala ako kamarátku a väčšinu času som mala plnú hlavu Alexa. No nemôžem poprieť, že teraz to tak nie je. Môžem sa snažiť akokoľvek, no nedarí sa mi prestať na neho myslieť.

Pripadám si ako nejaký šialenec. Nemala som v pláne sa až takto ponoriť do toho pocitu, ktorý mi obalil celé srdce.

Jedna moja časť vie, že nie je vôbec rozumné sa takto na niekoho naviazať. No tá druhá túto skutočnosť úspešne ignoruje a čo raz viac sa stáva závislá na Alexovej prítomnosti, bozkoch a dotykoch. Je to ako by som medzi sebou viedla vojnu. Ale problém je ten, že nemám ani najmenšie tušenie, ktorá strana by mala zvíťaziť.

S povzdychom som sa mierne odokryla, pretože moje telo sa pod perinou vyhrialo až tak, že mi začínalo byť horúco. S telefónom v ruke som si ponaťahovala celé telo.

Rozhodla som sa, že sa predsa len zájdem pozrieť na dolné poschodie za Matiasom a Elison.

Perinu som odhrnula na jednu stranu a postavila sa. Prešla som ku dverám, ktorými som vyšla na chodbu a zamierila rovno ku schodom, po ktorých som zišla dole. Rovno som nasledovala hlasy, ktoré vychádzali z obývačky.

Vošla som do obývačky a pohľad sa mi naskytol na Elison ležiacu na Matiasovej hrudi. Musela som priznať, že boli spolu naozaj zlatí. Obidvaja boli pohltený dejom filmu, ktorý sa prehrával na televízií.

"Ahojte." pozdravila som ich. Jemne som sa usmiala a pomaly si prisadla vedľa nich, no dostatočne ďaleko na to aby som im nenarušovala ich osobný priestor.

"Ahoj." odzdravila ma zvonivým hlasom a širokým úsmevom na perách Elison.

"Tak ako ste sa mali?" opýtala som sa a ruky si položila na kolená.

"Nó.. Myslím si, že to bolo fajn." odpovedal Matias neistým hlasom a pozrel sa na Elison.

"Bolo to vážne super." povedala a so spokojným úsmevom prikyvovala hlavou.
"A kde ste to vlastne boli?" opýtala som sa.

"Boli sme sa prejsť po námestí.. A nakoniec sme zakotvili v jednej malej kaviarni." odpovedala mi s úsmevom Elison.

Úsmev som jej opätovala a prikývla.

"A čo ste robili vy s Alexom zatiaľ, čo sme my boli preč?" opýtal sa ma Matias a svoj pohľad premiestnil na mňa.

Touto otázkou ma dostatočne dobre zaskočil.

"M-my sme... No.. Pozerali sme film." vykoktala som zo seba a nervózne sa usmiala. Neklamala som, vážne sme pozerali film, no ku koncu sa to "trošku" zvrtlo.

"Aha.. A čo ste pozerali?" opýtal sa ma.

"Éhm.. Vo štvorici po opici." povedala som.

"Matias, prečo tu Ellu vypočúvaš?" opýtala sa ho Elison s mierne nakrčeným obočím.

"Nevypočúvam, len som zvedavý." obhajoval sa Matias.

"Ale potom budeš skoro starý." odpovedala Elison a mierne sa uchechtla.

"Ale ty ma predsa budeš chcieť aj ako starčeka všakže?" povedal a usmial sa.

"Tým by som si nebola taká istá." povedala Elison s provokujúcim úsmevom.

"Ale nehovor." Matias sa ku nej nahol a venoval jej bozk na pery.

Bola som vďačná, že Elison Matiasa odviedla od témy ja a Alex.

Pozorovala som scénku, ktorá sa vedľa mňa odohrávala. Pousmiala som sa a svoj pohľad som premiestnila na televíziu, v ktorej sa prehrávala nejaká romantická komédia.

Po chvíli sa ku mne pridali aj Matias a Elison. Spoločne sme sa všetci smiali na komických scénach a sem tam okomentovali dianie filmu.

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Ajojte lásky moje 😍 viem, že časť mala výsť už včera, no nestíhala som..

Chcela som sa vás opýtať, či vás Ella and Alex ešte baví? Poslednú dobu mám pocit akoby vás už celý príbeh prestával baviť.. A dosť ma to trápi..😥 usudzujem to z počtu votes na 34, 33 a 35 kapitole.. Je tam 100+ votes za čo som vám neopisateľne vďačná ❤️ ale keď si to porovnáte s 32. 2/2 kde je 150+ tak z toho začínam byť mierne smutná..😔 niekedy sa hranica 100+ votes prekonala v jeden deň, no teraz to trvá aj niekoľko dní..

Neviem v čom je chyba.. Neviem či sa vám tie tri časti, ktoré som hore napísala nepáčili alebo.. Sa vám nepáči akým štýlom časti píšem? Netuším.. Nechcem aby ste si mysleli, že votes chcem preto aby som si niečo dokázala to v žiadnom prípade!

Len je to pre mňa odozva od vás, že sa vám to čo ma baví robiť páči..a ani si neviete predstaviť ako veľmi, veľmi ma vaše hviezdičky tiešia.. Vždy mi to zlepší náladu a celý deň a tak isto ma to vždy zahreje pri srdci ❤️

Budem rada, keď mi napíšete ako to máte vy ohľadne príbehu..

Natalliee