Ella and Alex

18.••

Zostala som tam nemo sedieť. V hlave mi neustále vírili otázky prečo?
Nechápala som jeho chovanie. Nechápala prečo odišiel.

Srdce mi stále bilo ako splašené. No teraz to nebolo zo vzrušenia a adrenalínu, ktorý mi prúdil v krvi keď sa ku mne približoval. Teraz to bolo zo šoku a prekvapenia.

"Počuj Alex neuveríš s kým idem na ra-" do obývačky dobehol Matias. Na jeho tvári bol široký a šťastný úsmev.

"Ella čo sa ti stalo? A kde je Alex?"
začal na mňa chrliť otázky. Nemala som silu a ani chuť mu odpovedať.

"Ahoj.. Ja..éhm nič sa nestalo len som nad niečím premýšľala. A Alex.. Musel odísť, pretože mu zavolala..." odmlčala som sa a rozmýšľala kto by mu mohol zavolať.

"Volala mu mama aby hneď prišiel." po chvíli som dokončila, a dúfala, že mu takáto odpoveď bude stačiť.

"Aha no dobre. A nevieš čo mu povedala?" opýtal sa a mierne pokrčil obočie.

"Nie nepýtala som sa, a ani by som to nestihla, keďže hneď ako zložil rýchlo odišiel preč." povedala som a v hlave si prehrala to ako sa vyparil.

Matias len prikývol. "Ozaj dal som na tvoju radu a spýtal sa jej to." povedal znova s úsmevom na perách. Nechápavo som sa na neho pozrela.

"Hovorím o tom dievčati, ktoré sa mi páči." upresnil mi a ja som sa konečne dostala do obrazu.

"Už si spomínam. A kto to vlastne je? Nič si mi o nej nepovedal." povedala som a jemne sa na neho usmiala. Teraz som na Alexa aspoň chvíľu myslieť nechcela. Momentálne som chcela využiť to, že sa mi Matias s niečim zdôveril.

"Je to moja spolužiačka, Elison." odpovedal.

"Počkaj ale teraz, ktorá? Vo vašej triede sú dve." povedala som. Bože dúfam, že to nebude tá umelá blondína.

"Elison Brown." odpovedal s hanblivým úsmevom. Pohľad premiestnil do zeme a jeho líca sa zafarbili do jemne červenej farby.

"Wow." bolo jediné čo som zo seba dostala. Matias zdvihol svoj zrak a pozrel sa na mňa.

"Wow?" s nadvihnutým obočím sa opýtal.

"Áno wow. To dievča je krásne, ani sa ti nečudujem, že sa ti zapáčila." Elison bola naozaj krásna. Nepoznala som ju osobne ale zo párkrát som ju videla v školskej jedálni, a vždy som ju obdivovala.

Mala krásne tmavo hnedé vlasy, a jej oči mali orieškovú farbu. Postavu mala štíhlu. Výškovo mohla byť vysoká ako ja. No od stola v jedálni sa výška určuje dosť ťažko.

"Áno to ona je." povedal a zahryzol si do pery. Pretočila som očami.

"Dobre Matias, svoje predstavy s ňou si nechaj na večer. Teraz mi radšej povedz ako to dopadlo." povedala som a potľapkala na miesto vedľa mňa.

Sadol si. "A čo chceš počuť?" opýtal sa.

"Ja neviem. Všetko, ako si sa jej to opýtal a čo povedala a tak.." odpovedala som.

"Ehm.. No dobre, takže..Normálne som prišiel do triedy. Rozmýšľal som nad tým čo si mi povedala, a povedal som si, že za opýtanie nič nedám. A ak ma odmietne tak život pôjde ďalej."

povedal, na chvíľu sa zastavil a zhlboka sa nadýchlo. "Prišiel som ku jej lavici, pozdravil som ju a spýtal sa ako sa má. No a potom som zo seba vysúkal tú otázku, ktorú som mal na jazyku tak dlho." usmial sa a zadíval sa do neznáma.

"A súhlasila?" zvedavo som sa opýtala.

"Áno." spokojne odpovedal. Bola som za neho rada. Elison nevyzerá ako ten typ dievčaťa, ktoré sa len hrá s niečími citmi.