Ella Reed a Alex Thomson.
Alex je 19-násť ročný chlapec a najlepší kamarát Ellinho brata. Ella nikdy nebola dôležitou súčasťou Alexovho života. Vždy to bola len Matiasova mladšia sestra. No to sa zmenilo dňom kedy Ella dovŕšila 15-násť rokov. Od to...
Stála som uprostred šatníka len v spodnom prádle a nervózne si poklepkávala nohou. Nevedela som, čo si mám obliecť, keďže ani netuším, kde by sme mohli ísť.
Už asi piatykrát som sa prehrabovala všetkými kôpkami oblečenia, no nič z toho, čo som našla mi na dnešný večer neprišlo vhodné.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nakoniec som si na seba zobrala krémové tričko s nápisom a dlhým rukávom, modré úzke jeansy s rozparkami na kolenách a stehnách. Ku tomuto všetkému si ešte oblečiem zelenú bundu a béžové (p. a. Neviem ako tú farbu nazvať tak dajme tomu, že je béžová) nad členkové topánky.
Už oblečená som vyšla zo šatníka a zatvorila dvere. Môj pohľad vystrelil ku hodinkám na nočnom stolíku. S kľudným svedomím som zistila, že je 18:47 vďaka bohu maľovať som sa už nemusela, keďže moje líčenie od rána stále držalo.
Zostávajúci čas, ktorý som ešte mala som mohla využiť na to aby som sa ukľudnila.
Bola som strašne nervózna. Netušila som, kde pôjdeme a ako to všetko bude prebiehať. Tak isto som sa bála toho aby som počas večera nepovedala niečo nevhodné a tak sa pred Alexom strápnila.
Cítila som ako sa mi začali klepať ruky a mojim telom kolovala veľká dávka nervozity. Nerozumela som tomu, prečo sa moje telo správa tak ako sa správa.
Začala som z hlboka dýchať a tým si skúšala ukľudniť tep, ktorý bol z toľkých pocitov, ktoré sa vo mne odohrávali rýchli.
Zahryzla som si do pery a posledný krát sa z hlboka nadýchla a vydýchla. Znova som sa pozrela na hodiny a zistila, že celý tento proces mi trval 10 minút.
Rýchlo som sa postavila a pár krokmi podišla ku dverám, ktoré som otvorila a vyšla z izby.
Po schodoch som zbehla na dolné poschodie a prešla ku poličke odkiaľ som si zobrala nad členkové topánky a obula si ich. Na seba som si obliekla bundu a práve vtedy mi v zadnom vrecku jeansov zavibroval mobil.
Mobil som z vrecka vytiahla a obrazovku odblokovala. Hneď som si všimla správu od Alexa.
Alex: Čakám ťa pred domom 😉
Neodpisovala som. Mobil som si vložila do vrecka od bundy a otvorila vchodové dvere. Okamžite ako som vyšla moju tvár ovial chladný vánok. Našu ulicu osvetlovalo zopár lámp, ktoré stáli pri chodníku. Kedže bol Október slnko zapadalo omnoho rýchlejšie ako v lete kedy bolo vidno ešte o 20:00 večer.
Moje oči zablúdili ku postave opretej o bočné dvere auta. Dopadalo na ňu svetlo z lampy, ktorá svietila blízko nej. Na mojej tvári sa okamžite usadil úsmev.
Zišla som po troch predných schodoch a rozišla sa ku Alexovi. Hneď ako si ma všimol jeho tvár sa sformovala do úsmevu. Odrazil sa od dverí a zamieril ku mne.
