Ella and Alex

32.••1/2

"Počkaj, takže Alex ťa pozval na rande?" so širokým úsmevom a neveriacim pohľadom zvolala Laura.

"Potichšie! Nepotrebujem, aby o tom vedela celá škola." ohriakla som ju a usmiala sa. Práve teraz sme sedeli pri našom stole v školskej jedálni, takže riziko, že by náš rozhovor mohol niekto počuť tu bolo. Nepotrebovala som zbytočné reči okolo môjho vzťahu s Alexom. Myslím si, že ich bude dosť, keď sa to dostane na povrch.

Pred sebou som mala položený tanier s niečím, čo som nedokázala identifikovať. V podstate som bola aj vďačná za to, že netuším, čo práve teraz moje telo príma.

"Prepáč.. Ja len.. Nič podobné som od chlapca ako je Alex nečakala." povedala s úsmevom a na vidličku si napichla kúsok mäsa, ktorý si vložila do úst.

"Ako to myslíš.. Chlapec ako Alex?" opýtala som sa a mierne pokrčila obočie. Nerozumela som jej slovám.

Prehltla všetko čo mala v ústach a svoj pohľad z taniera premiestnila znova na mňa.

"Samozrejme som to nemyslela zle.. Len.. Alex mi práve nepripadá ako typ chlapca, ktorý by mal rád takéto romantické schôdzky..To je všetko." povedala a s jemným úsmevom pokrčila ramenami.

"Aha." bolo jediné čo som zo seba dostala. Laura mala pravdu. Alex mi tak isto nepripadal ako jeden s tých romantických chlapcov, ktorý by vám každý deň doniesli ružu alebo niečo podobné.

Svoj pohľad som z Laury upriamila na porciu jedla predo mnou. Vydličkou som sa v tom začala prehrabovať.

"Ella.. Vážne som to nemyslela zle.. Jednoznačne ti to veľmi prajem a som za tebe strašne šťastná.. dúfam, že na vaše rande budeš ešte veľmi dlho spomínať." povedala a jednu ruku prehodila okolo mojich pliec a dala mi malú pusinku na líce.

Usmiala som sa a svoje telo natočila smerom ku Laure. "Viem, že si to nemyslela zle.. A ďakujem.. Ďakujem, že ťa mám." povedala som a objala ju.

Možno sme vyzerali zvláštne, že sa len tak objímame na obede, no netrápilo ma to. A tak isto ma ani netrápili možné nechápajúce pohľady ľudí.

Laura sa odo mňa odtiahla a ja som svoje ruky stiahla ku telu.

"Ozaj!.. Zabudla som sa ťa opýtať, kde ťa Alex vlastne berie?" opýtala sa.

"Nepovedal mi to.. Vraj to má byť prekvapenie." odpovedala som a jedným kútikom sa usmiala.

"Hmm.. A nenapadá ťa, kde by ste mohli ísť?" opýtala sa ma Laura a prstom si zamyslene poklepkávala po brade.

Záporne som pokrútila hlavou. "Nemám ani najmenšie tušenie." odpovedala som.

"No uvidíme..teda ty uvidíš.. Ale každopádne, zajtra chcem počuť všetky detaily.. Rozumieš?" opýtala sa a výstražne na mňa nastavila ukazovák.

"Samozrejme.. To by som si neodpustila ak by som ti všetko neporozprávala." odpovedala som a mierne sa zasmiala.

⚫️⚫️
"Tak sa uvidíme zajtra.. A držím palce." rozlúčila sa so mnou Laura a povzbudzujúco sa na mňa usmiala.

"Ďakujem.. Ahoj." pozdravila som ju a vybrala sa ku vchodovým dverám. Ešte pred tým ako som vstúpila otočila som sa a Laure zakývala.