19.••

11.8K 754 62
                                    

S Erikom sme sa už o tom čo sa medzi Alexom a mnou stalo nebavili. Nechcela som sa ku tomu už viac vracať a Erik to chápal.

Obi dvaja sme si ľahli na posteľ a pozerali sa na strop nad nami. Začali sme spomínať na naše spoločné zážitky.
Presne takéto chvíle mi chýbali.

Chýbalo mi len tak ležať na chrbte a spomínať na minulosť. Pretože to bolo to jediné čo ste mohli robiť. Spomínať. Už ste to nemohli ovplyvniť a ani zmeniť. V určitých situáciách by som nič meniť nechcela. Ale v niektorých áno.

"Na čo teraz myslíš?" opýtal sa Erik, no svoj pohľad zo stropu neodtrhol.

"Na nič..len sa pozerám." odpovedala som, aj keď to nebola pravda. No nechcelo sa mi vysvetľovať o čom premýšľam, pretože ani ja sama som to nevedela.

"Aha." bolo jediné čo povedal. Ani jeden sme už nič viac nepovedali. Takto sme ležali ešte chvíľu až kým sa Erik nerozhodol, že je už dosť neskoro a musí ísť.

Prikývla som a povedala, že ho odprevadím. Vyšli sme z izby a po schodoch zišli na dolné poschodie.
Erik šiel predo mnou. Zastal až pri svojich topánkach, ktoré si začal obúvať. Zapozerala som sa na jeho prsty, ktoré sa preplietali spolu so šnúrkami až vytvorili "motýlika"

Znova sa narovnal a pozrel sa na mňa. "Zostal by som aj dlhšie, ale to by ste ma už odtiaľto nedostali." povedal a zasmial sa.

"Nevadilo by mi keby si tu zostal." povedala som a tiež sa usmiala.

"Ja viem, ale potrebuješ sa vyspať a moje chrápanie by ti to narušovalo." povedal a pristúpil ku mne. Bol odo mňa vyšší. takže som sa musela pozerať mierne do hora.

Objal ma a na vrh hlavy mi venoval letmý bozk. Objatie som mu opätovala.
Po chvíli sme sa od seba odtiahli. Erik sa otočil a otvoril vchodové dvere. Vyšiel von, a ja som ich viac pootvorila. Hlavu som vystrčila von a pozorovala odchádzajúceho Erika.

Keď sa mi už stratil z dohľadu znova som zaliezla do domu a dvere zabuchla.
Chcela som vyjsť hore ale moje brucho vydalo zvuk, ktorým mi naznačovalo aby som niečo zjedla.

S povzdychom som sa vybrala do kuchyne. Nik tam ako vždy nebol. Čo som aj očakávala? A aj tak, keby tam boli rodičia mama by sa so mnou nerozprávala a otec by mi dával výchovné poradenstvá, pretože ako poznám mamu už mu to stihla zreferovať.

Otvorila som chladničku. Bola plná, ale nebola plná toho, na čo by som mala chuť. Ešte pár minút som tam len stála a pozorovala sklenené poličky, na ktorých bolo uložené jedlo.

Nakoniec som sa rozhodla, že si dám cereálie. Z vrchnej skrinky som vytiahla misku a z druhej cereálie.

Otvorila som papierovú krabicu a trošku povytiahla vrecúško s obsahom medových koliesok. Nasypala som ich do misky a znova odložila na poličku do skrinky.

Z chladničky som vybrala studené mlieko a naliala ho medzi cereálie, ktoré sa v ňom začali "kúpať" . Zo šuplíka som si zobrala polievkovú lyžicu a ponorila ju do misky.

Spolu s miskou som sa premiestnila ku stolu a usadila sa na jednu zo stoličiek.
No úst som si vložila prvé sústo a začala ho prežúvať. Vždy sa mi páčil ten praskajúci zvuk, ktorý vydávali cereálie pod zubami.

Pozrela som sa na nástenné hodiny aby som zistila koľko je vlastne hodín.
20:47

Erik tu bol teda dosť dlho. Vôbec som nechápala ako ten čas rýchlo beží. Za chvíľu je ráno, škola a potom nasleduje rozhovor s Alexom.

Ak mám pravdu povedať bojím sa. Bojím sa toho čo mi povie. A čo bude nasledovať potom.

Keď som dojedla, misku som odložila do drezu a vybraté mlieko zase vložila do chladničky.

Ella and AlexDonde viven las historias. Descúbrelo ahora