Ella and Alex

6.••

"Alex?!"

Neveriacky som na neho hľadela. "Čo tu preboha robíš?" moju otázku odignoroval a naďalej sa venoval blodiakovi, ktorému medzi prstami zvieral golier jeho trička.

"Ešte raz sa jej dotkneš, tak uvidíš!" skríkol mu do tváre. Hnev v jeho tvári bol jasne viditeľný a tepna na krku si ihneď osídlila časť jeho pokožky. Nikdy som ho tak rozzúreného nevidela a ten pohľad na neho ma začínal desiť.

Cez hlasnú hudbu našťastie nebolo nič počuť. Blondiak nadvihol obočie a s úškrnom na tvári sa Alexovi pozeral do očí.

"Oh?... A čo také uvidím? Hm?" povedal výsmešným tónom hlasu a Alexova sánka sa zaťala ešte viac ako bola pred chvíľou. Pohľadom som preskakovala medzi Alexom a blonďákom.

"Rozbijem ti tú tvoju skurvenú hubu až tak, že sa budeš zvíjať v bolestiach na zemi a prosiť ma aby som prestal." povedal cez zaťaté zuby a golier chlapcovho trička vo svojich rukách zvieral tak silno až sa jeho kĺby sfarbili do biela.

Nemala som odvahu zasahovať do ich rozhovoru a tak som len so strachom v očiach stála na mieste. So zatajeným dychom som sledovala, čo sa bude diať ďalej.

"Tak to sa už celý klepem." blondiak sa zasmial až tak, že svoju hlavu zaklonil dozadu. Keď som po pár sekundách ukľudnil opäť upriamil svoj zrak na Alexa, ktorému z očí šlahali blesky.

"Vieš čo? Príde mi vtipné, že si tak rozzúrený, keďže pokiaľ som dobre postrehol neprišla s tebou a mojich dotykov sa tiež nesnažila zbaviť, čo by zadané dievča spravilo. Takže teraz ostáva už len jedna otázka: Prečo sa teraz doriti chováš ako úplný psychopat, keď El podľa všetkého tvoja nie je?" povedal s nechápavým pohľadom a do istej mieri zodpovedal otázku, ktorá mi pár chvíľ už blúdila hlavou.

So srdcom až v krku som očakávala jeho odpoveď, po ktorej celé moje vnútro tak moc prahlo. Keď som sa nad tým zamyslela, čo som pre Alexa bola? Bola som pre neho kamarátka? Alebo len známa? Možno som pre neho nič neznamenala a celá táto scéna bola len výplod mojej opitej fantázie.

Alex mi venoval jeden pohľad, z ktorého som nedokázala výčítať čo i len tú najmenšiu emóciu.

"Chovám sa tak pretože je to... Je to moja-" dychtivo som čakala na jeho odpoveď. Cítila som ako sa mi  rozbúchalo srdce a celé telo pohltila triaška.

"Tebe môže byť úplne jedno prečo sa tak chovám. Jediná vec, ktorá ti jedno nebude a ktorú si vypáliš do pamäte je to, že sa Elli nikdy viac už nedotkneš, inak ťa zabijem... Rozumieš?!" povedal a mňa práve v tomto momente niečo pichlo pri srdci. Z jeho odpovede som bola sklamaná, no mohla som to očakávať.

"Fajn, hlavne sa ukľudni." blondiak zodvihol ruky do obrannej pozície.

"A teraz ma už konečne pusti."
Alex blonďáka s odstrčením pustil a ešte predtým ako opustil obývačku úplne, mi ústami naznačil 'zavolaj' a rukou si pri perách vytvoril telefón.

Alex sa jedným pohybom otočil na mňa. Nevnímala som svet naokolo, jediné čo som dokázala vnímať boli jeho azúrovo modré oči. Úplne ma celú pohltili. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné, len a len na neho. Pohľadom som mu blúdila po rysoch jeho tváre. Sánku mal silno zaťatú, videla som ako sa mierne pohybuje keď silnejšie zaťal zuby. Nozdry mal doširoka roztiahnuté.

Hruď sa mu nadvihovala v dlhých pravidelných intervaloch, čo znamenalo, že dýchal ťažko. Dlane mal zaťaté v päsť až tak, že mu zbeleli hánky na rukách. Bolo poznať, že bol poriadne vytočený.

Sústredene som ho pozorovala. Pristúpil bližšie ku mne a silno ma chytil za zápästie bez odvôvodnenia a ďalších slov ma ťahal k východu. Ignorovala som pohľady ostatných.

Keď sme vyšli z domu snažila som sa dostať  moju ruku z tej jeho, pretože stisk akým moje zápästie držal začal stláčať moje kosti dokopy, čo naozaj bolelo.

"Alex, p-prosím pusti ma!" snažila som sa povedať s čo najpevnejším hlasom, no v jeho prítomnosti som bola celá rozstrasená. Bola som však prekvapená, keď ma naozaj pustil.

Zastala som na chodníku pred domom. Moje telo, ktoré bolo ešte pred chvíľou opantané alkoholom, razom vytriezvelo. Teda aspoň tak som si to myslela.

Nad nami svietila lampa, čiže som mohla vidieť moje červené zápästie s otlačkami Alexovej ruky. Bruškami prstov som si prechádzala po červenom mieste.

"Čo si tam ku#va robila!? Matiasovi a mne si povedala, že ideš spať ku Laure!" ukazovákom namieril na dom, z ktorého sme pred chvíľou vyšli.

V ústach mi vyschlo. Sliny sa mi netvorili dostatočne rýchlo aby mi zvlhčili ústa. Pohľad som zapichla do chodníku predo mnou. Nemala som odvahu čeliť Alexovmu rozzúrenému pohľadu. Bála som sa ho.

"Ako keby nestačilo, že si nám klamala ešte sa aj oblizuješ s najväčším kurevníkom v meste!" výška jeho hlasu bola stále vyššia a vyššia.

"Ne-Neklamala som vám.." povedala som na svoju obranu.

"Čo si povedala?"

Tento raz som sa mu už pozrela do očí. Bola som mierne vytočená, predsa len memal právo ma tu poúčať, a už vôbec nie on, čo najdlhší vzťah, ktorý mal trval necelé dva týždne.

"Povedala som, že som vám neklamala, len som nepovedala celú pravdu. A čo sa týka toho chalana, myslím si, že tebe môže byť úplne jedno s kým sa bozkávam, keďže spolu nemáme nič spoločné... Okrem toho, že som sestra tvojho najlepšieho kamaráta." povedala som a priblížila sa ku nemu.

"Nemáš žiadne právo ma tu o niečom poučovať! Pozri sa najskôr na seba, dievčatá máš vždy len na jednu noc a ďalší deň ich odkopneš ako špinavé handry. Jediný, koho môžeš nazývať najväčším sukničkárom v meste je Alexa Thomsona. Nie toho chalan z party." dopovedala som a svojmu telu dopriala jeden hlboký nádych.

Stál tam s nadvihnutým obočím a ústami mierne pootvorenými.

Nič viac nepovedal len sa na mňa pozeral. Jeho pohľad sa mi prevŕtaval až do špiku kostí a nútil ma ľutovať slov, ktoré som povedala.

Svoj zrak po chvíli odo mňa odvrátil, hlavu natočil do boku a zo zatvorenými očami a perami v rovnej línií sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Otočil sa a v tichosti prešiel ku svojmu autu. Nasledovala som ho. Pozerala som sa do zeme, pretože som si pomaly začínala uvedomovať, čo som povedala. Nazvala som ho najväčším sukničkárom v meste aj keď som vedela, že táto éra už dávnejšie skončila.

Otvorila som si dvere na strane spolujazdca a nasadla. Alex nastúpil chvíľu po mne. Z vrecka vytiahol zväzok kľúčov. Keď našiel ten správny, strčil ho do zapaľovania a naštartoval. Auto sa pohlo a my sme vyrazili. Pozerala som sa von oknom. Nemohla som sa pozerať Alexovým smerom. Nedokázala by som to.

Viečka mi začali postupne oťažievať a ja som ich s radosťou zatvorila. Pomaly som sa ponárala do ríše snov a neriešila to ako bude prebiehať cesta do postele.

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Ďalšia časť je dopísaná 😅 tento raz nie je až tak dlhá ako minulé dve ale dúfam, že sa páči 🙂 prepáčte za chyby.
Váš názor na časť by potešil tak isto ako Vote ❤️

🔹Natalliee