56.••

7.6K 547 151
                                    

"J-ja... Keď sme sa dostali do mojej izby, snažila som sa ťa pobozkať.. no ty.. ty si začal protestovať."

Milovala som ho všetkým čím sa len dalo. Bol ako malé trblietky, ktoré môj fádny život svojou farebnosťou a živosťou každým zatrblietaním oživovali čoraz viac a viac. Stačil jeden jediný úsmev, pohľad či len na chvíľu pocítiť jeho teplo a vôňu a môj deň sa razom ozdobil miliónmi farebnými trblietkami. Byť s ním bolo ako liekom na všetko zlé. Jeho prítomnosť liečila všetko čo ma z vnútra zožieralo a vypĺňala už dávno vyžraté miesta.

"Vravel si, že sa ťa nemôžem ani len dotknúť, pretože... pretože si už dávno šťastne zadaný a niečo takéto jej urobiť nemôžeš."

No aj to najlepšie lepidlo po čase zlyhá a trblietky zdobiace prázdny papier začnú pomaly opadávať. Snažila som sa ho udržať pri sebe ako najviac som len mohla, no moja láska nebola zjavne tak silná ako som si myslela. Dokázala som mu odpustiť všetko čo sa medzi nami kedy stalo a čo si on možno ani neuvedomoval, že robil. Všetky klamstvá, ktoré mu tak ľahko s úsmevom z plných pier vychádzali, odmietanie mojej prítomnosti zabalené do prikrývky výhovoriek a obchádzanie ma. To všetko som bola ochotná zabudnúť, pretože láska voči nemu bola silnejšia ako zdravý rozum či pud sebazáchovy.

"Nepočúvala som slová, ktoré si mi hovoril. Ne-nedávala som tomu veľkú váhu, pretože si bol opitý a myslela som si, že len táraš kvôli alkoholu v krvi a poddáš sa mi. Prevalila.. prevalila som ťa na posteľ a opäť sa pokúsila pobozkať  ťa."

Pomaly ale isto som však začínala byť unavená. Nechcela som ho stratiť, no tak isto som už nemala silu udržiavať ho pri sebe. Pre Alexa bol celý vzťah len stolnou hrou, kde kupoval každé jedno políčko až dovtedy dokým nebol na hrane so skrachovaním. No presne vtedy, keď sa hra pomaly blížila k políčku štart, kde sa mohla celá situácia napraviť a minuté peniaze by opäť nadobudli majiteľa, prišlo ďalšie políčko, ktoré bolo lákavé kúpiť hneď aj napriek tomu, že stálo všetky zostávajúce peniaze.

"No odstrčil si ma od seba so slovami, že Ellu miluješ a nemáš v pláne podviesť ju a už vôbec nie so mnou."

A presne tak to bolo aj s nami. Maya bola lákavejšie políčko, ktoré zjavne stálo za to vymeniť ho za všetku moju lásku aj keď to znamenalo prehru.

"J-ja nevedela som čo mám robiť. Nečakala som, že-že by si ma mohol odmietnuť. No potom ma napadlo, že by som... že by som mohla nafingovať všetko tak aby to.. vyzeralo, že sa medzi nami... niečo stalo."

Pri spomienke na noc kedy sa všetko tak veľmi zmenilo sa moje telo začínalo opäť ponárať do pocitov, ktoré moju myseľ ovládali vo chvíli kedy sa moje a Alexové oči podfarbené zúfalosťou v ten večer stretli. Celé vnútro mi horelo žiaľom, keď som mu musela povedať, že je koniec. No nemohla som ho nechať aj naďalej hrať. Nemohla som to nechať dôjsť až tak ďaleko aby ma dokázal zničiť úplne. Maya mala pravdu. Nebola som nič viac ako len ďalšia bábika v poradí. Nič viac ako len ďalšia hra na stole.

"A tak som ťa vyzliekla a seba tiež.. Alex prisahám ti, že sa medzi nami nič nestalo. Potom ako som ťa zakryla perinou som sa ťa ani len nedotkla... j-ja mrzí ma to, nemala som ja len.. závidela som jej. Mala všetko čo som kedy chcela ja. Mala teba a ty si bol do nej tak strašne zamilovaný ja-ja prepáč.."

S roztraseným povzdychom a trblietajúcimi sa slzami, ktoré na mojich lícach zanechávali lesknúce cestičky som prešla ku dverám a kľúčom otočila na stranu. Moja zamknutá izba bola mojim jediným miestom kde som sa cítila bezpečne. Mimo nej som si pripadala tak zraniteľne, ako by ma mohol zbúrať čo i len silnejší závan vetra.

Ella and AlexWhere stories live. Discover now