Ella and Alex

31.••

"Vážne už budem musieť ísť." povedala som, keď som sa s Laurou lúčila objatím pred vchodom do školy.

"Myslela som si, že by sme mohli niekde zájsť." povedala ako sa odo mňa odtiahla a nasadila smutný výraz tváre.

"Rada by som s tebou niekde šla, no potrebujem sa učiť." povedala som a ospravedlňujúco sa na ňu usmiala.

"Agrh!.. Zase toto učenie.." povedala s hraným hnevom v hlase a pretočila očami.

"Nečuduj sa, fakt sa teraz potrebujem učiť.. Myslím si, že si si dnes dostatočne všimla, že na hodinách som hlavou niekde úplne inde." povedala som a pokrčila plecami.

"Máš pravdu, to som si všimla.. A obidve vieme, kde ti blúdia myšlienky." povedala, lišiacky sa usmiala a ponadvihovala obočie.

S úsmevom som pokrútila hlavou. "Vieš čo? Radšej sa ani nebudem pýtať na čo narážaš.. A pôjdem na zastávku, pretože mi každú chvíľu príde autobus." povedala som.

"Dobre, dobre.. Veď som nič nepovedala." zdvihla ruky do obrannej pozície.

"Idem ahoj." posledný krát som sa s ňou rozlúčila a zamierila na zastávku.

"Ahoj.. Potom ti napíšem!" počula som ako zakričala, no už som sa neotáčala a pokračovala v chôdzi.

⚫️⚫️
Vystúpila som z dverí autobusu a zamierila rovno ku nášmu domu.

Prešla som ku vchodovým dverám a
z ruksaka si vybrala kľúče. Jeden som strčila do zámku. Dvere sa otvorili a ja som vstúpila.

Z nôh som skopla topánky a šla rovno ku schodom. Vedela som, že v túto hodinu doma ešte nik nebude, a tak som sa neobťažovala nazerať do kuchyne, či obývačky.

Vyšla som po schodoch a otvorila dvere na mojej izbe. Ruksak som zhodila z pleca a rovno sa zvalila na posteľ. Nemala som náladu sa vôbec učiť. Jediné, čo som chcela bolo len tak ležať a so slúchadkami v ušiach premýšľať.

Premýšľať o živote alebo jednoducho sa zamýšľať nad každou kravinou, ktorá by ma napadla. No toto mi nebolo dopriate a ja sa musím prekonať, postaviť a zaboriť hlavu do kníh.

"Agrh.." povzdychla som si a s námahou sa dostala na nohy.

Prešla som ku stolu a posadila sa na stoličku s kolieskami. Ruksak som si pritiahla bližšie a vybrala si knihy, z ktorých sa musím začať učiť.

"Veľmi rada ťa znova vidím Chémia.." povedala som si pre seba a otvorila knihu na náhodnej strane.
⚫️⚫️

"Vzdávam to.." Zvolala som asi po hodine čítania si tej istej strany dookola. Hlavu som si položila na roztvorenú učebnicu. Vlasy som mala po celej tvári, no nezaujímalo ma to.

Nikdy sa mi nepodarí naučiť sa niečo, o čo nemám absolútny záujem. Zdvihla som hlavu a tvár som si vložila do dlaní.

Zrazu som započula tiché otváranie dverí na mojej izbe. Ruky som zložila z tváre a pozrela sa osobu otvárajúcu dvere.

"Alex? Čo tu robíš?" opýtala som sa a nechápavo sa na neho pozrela.

"Ššš buď po tichšie.. Nepotrebujem aby sem vletel Matias." prst si priložil ku perám a tým mi naznačil aby som rozprávala tichšie.

"Jasné, prepáč.. A teda povieš mi čo tu robíš?" znova som sa spýtala.

"Prišiel som ťa pozrieť a tak isto ti niečo oznámiť." odpovedal a usmial sa.

Pár krokmi prešiel ku mne a svoju ruku nastavil predo mňa. Postavila som sa zo stoličky a svoju ruku vložila do tej jeho.

Opatrne si ma pritiahol bližšie ku telu. Hlavu sklonil na úroveň tej mojej a svojimi perami sa začal približovať ku tým mojim. Keď bol už len pár milimetrov od mojich pier, zastavila sa.

Nemohla som dlhšie čakať. "No tak ma už pobozkaj." Alex sa usmial a na nič nečakal. Naše pery sa znova spojili ako chýbajúce kúsky puzzle.

Svoju ruku som si vyvliekla z tej jeho a prstami vyhľadala jeho vlasy. Alex svoje ruky položil na moje boky.

Jeho pery boli neopísateľne mäkké a hebké. Už na prvý pohľad, ako ste ich zbadali mali ste chuť bozkávať ich.

Po chvíli sme sa od seba odtiahli a čelá si opreli o seba.

"Čo si mi to chcel oznámiť?" opýtala som sa stále mu hľadiac do očí.

"Zajtra ťa chcem niekam zobrať.. A nie neberiem ako odpoveď." povedal a s úsmevom na perách sa odo mňa odtiahol.

Tak isto som sa usmiala. "Takže to mám brať ako...rande?" opýtala som sa a zahryzla si do pery.

"Zbožňujem, keď to robíš.." povedal a ja som nechápavo zakrútila hlavou.

"Čo máš na mysli?" spýtala som sa.

"Keď si hryzieš do pery.. Vyzeráš pri tom tak nevinne, no zároveň strašne sexy." povedal a ruku položil na moje líce. Palcom mi prešiel po spodnej pere.

"A áno môžeš to brať ako naše prvé rande.. Aj keď už spolu sme." dodal a ruku zložil z môjho líca.

"A kam ma chceš zobrať?" zvedavo som sa na neho pozrela.

"Nechaj sa prekvapiť.." povedal a dal mi malú pusinku na nos.

"Ale no ták.. Nemám rada prekvapenia." povedala som a skrčila obočie.

"Nie, nepoviem ti to.. A u mňa sa ich budeš musieť naučiť mať rada." Žmurkol na mňa.

"Fajn.." povedala som a pretočila očami.

"Som rád, že sme sa pochopili." povedal a zasmial sa.

"Budem už musieť ísť, inak ma začne Matias hľadať.." ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.

"Jasné.. Chápem." povedala som a usmiala sa.

Úsmev mi opätoval a prešiel ku dverám. Chcela som si sadnúť a znova sa venovať učeniu, no zrazu sa zo zadu okolo môjho trupu obmotali ruky.

"Zabudol som ti dať pusu." zašepkal mi do ucha a venoval mi jeden bozk na líce. Hanblivo som sa usmiala.

Alex ma pustil a tentoraz už naozaj prešiel ku dverám. Pred tým ako vyšiel venoval mi ešte jeden zo svojich očarujúcich úsmevov.

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Ďalšia časť! 😁 tak čo si myslíte kam ju asi Alex zobere? 😊

Dúfam, že sa vám časť páčila ❤️
Ospravedlňujem sa za chyby ✌️

😁Natalliee