Ella and Alex

21.••

Môj pohľad sa stretol s tým Elliným..

~Flashback~
Vybehla som z dverí a utekala po betónových kockách. V rýchlosti som chytila kľučku od drevenej bráničky a otvorila ju.

Netrápila som sa s tým, že jej prudké zavretie spôsobilo buchnutie. Jednoducho som bežala ďalej.

Zastavila som sa až pri najbližšom strome, ktorý bol vysadený pri chodníku. Na lícach som cítila stekajúce slzy, ktoré sa nedali nijako zastaviť.

Ruku som položila na kmeň stromu a mierne sa nahla do predu. Potrebovala som sa vydýchať. Z náhleho návalu vzduchu ma znova rozbolela priedušnica. Štiplavá bolesť sa mi šírila po celom hrudníku.

No nič z toho čo som teraz cítila nebolelo tak ako vnútorná bolesť, ktorá obalila moje srdce. Bolo to ako by mi ho niekto trhal, lámal a stúpal po ňom. Presne to spravil Alex. Ublížil mi, ale nikdy by som si nepomyslela, že to až tak bolí.

Ako som si mohla myslieť, že by to pre neho mohlo aspoň niečo znamenať? Bola som strašne naivná, až tak, že sa za to hanbím. Malo mi byť hneď na začiatku jasné, že chlapec ako Alex by si nikdy nemohol a ani nechcel nič začínať s hlúpou 16-nástkou.

Ak by sa o niečom takomto dozvedeli jeho kamaráti, jeho popularita by razom klesla, čo by si nemohol dovoliť.
No jedna vec mi stále vŕta hlavou. Ak pre neho to čo sa včera stalo bola chyba, tak prečo ma pobozkal? Prečo to spravil? Alebo sa so mnou chcel len jednoducho pohrať?

V hlave mi vírilo mnoho nezodpovedaných otázok. No odpovede neprichádzali a ani neprídu. Jediné, čo by som mohla spraviť aby som dostala odpovede na všetky moje otázky je sa o tom porozprávať s Alexom. No on je ten posledný, s ktorým by som sa teraz chcela rozprávať.

Slzy sa neustále kĺzali po mojich lícach, no už som nemala silu ich zotierať. Ruku som zložila z kmeňu a oprela sa oň chrbtom. Pomaly som sa zošuchovala nižšie a nižšie až som  úplne dopadla na mäkkú trávu, ktorá bola všade pri chodníku.

Hlavu som si tak isto oprela o kmeň stromu. Ruky som si položila do lona a zadívala sa na dom predo mnou. Po chvíli som vo vrecku bundy ucítila menšie vibrovanie, nechcela som sa ani pohnúť, no keď vibrovanie neustávalo donútila som sa pohnúť rukou a telefón vybrať.

Na obrazovke svietilo Erikovo meno. Nechcela som to zodvihnúť no niečo mi vravelo, že ten hovor mám prijať. Voľnou rukou som si utrela z líc slzy a hovor prijala.

"Ahoj Ella! No ako to dopadlo?" ozval sa Erikov hlas. Moja snaha zastaviť slzy sa touto otázkou znova narušila. Oči sa mi znova zaplnili slanými slzami. Vôbec som nevládala odpovedať. Jediné čo som zo seba vydala bol vzlyk a potiahnutie nosom.

"Ella? Čo sa stalo?!" znova sa ozvalo z druhej strany telefónu. V jeho hlase som počula značný strach a starostlivosť.

"J-ja.. On mi povedal-" bola som prerušená.

"Nič nehovor hneď som pri tebe, kde si?" opýtal sa.

"Sedím pri strome n-neďaleko.. nášho domu." odpovedala som.

Nič viac už nepovedal, jediné čo som počula bol pípajúci zvuk. Telefón som si znova skryla do vrecka. Bolo mi jedno, že sa na mňa okoloidúci ľudia pozerajú ako na blázna. Toto všetko mi bolo ukradnuté.

Postavila som sa a znova sa telom oprela o mohutný kmeň. Hlavu som mala nasmerovanú na stranu, aby som videla prichádzajúceho Erika.

Zrazu som zbadala postavu, ktorá sa ku mne začala približovať. Cez slzy som videla všetko rozmazane. Nevedela som odhadnúť či je približujúca postava Erik, a tak som zostala stáť na mieste a čakala do kým sa dostane bližšie.

Po pár sekundách som už vedela rozoznať osobu pár krokov odo mňa. Bol to on. "Ella!" zvolal, čo ma ešte viac utvrdilo v mojom tvrdení. Pár krát som zaklipkala viečkami aby som odohnala slzy, ktoré mi rozmazávali videnie.

"Erik!" tak isto som zvolala no o niečo tichšie ako on. Rozbehla som sa ku nemu a hodila sa mu okolo krku. Svoje ruky okamžite obtočil okolo mňa. Neudržala som to v sebe a rozvzlykala sa.

"Ššš.. Som pri tebe." začal ma upokojovať.

Bolo to od neho milé, no moju bolesť v hrudníku to nezastavilo.

Vzlyky sa nechceli zastaviť tak isto ako aj slzy. Tvár som si viac zaborila do záhybu jeho krku a vdychovala jeho vôňu. Po pár minútach som sa konečne aspoň trochu ukľudnila. Odtiahla som sa od Erika a pozrela sa mu do očí.

"Nepôjdeme do parku? Tam mi môžeš všetko porozprávať." navrhol a ja som súhlasila. Spolu sme sa vybrali do parku.
⚫️
"Tak, čo sa vlastne stalo?" opýtal sa Erik keď sme sa už usadili na jednej z lavičiek.

"J-ja.. Prišla som k nim domov ako si mi poradil.. Otvorila m-mi Alexová mama pozdravila ma a ja som jej povedala, že si u nás Alex zabudol slúchadka a ja som mu ich doniesla.. Keď sme vošli do vnútra p-povedala mi, že Alex je vo svojej izbe. Usmiala sa na mňa a odišla do kuchyne...Vyšla som po schodoch a zastala pri Alexovej izbe."

Erik zo mňa nespúšťal zrak. Počúval každé jedno slovo, ktoré som povedala.
"Zaklopala som.. A vstúpila. Alex ležal na posteli, a hneď ako si ma v-všimol posadil sa a opýtal sa ma čo tu robím?
Povedala som, že som sa s ním chcela porozprávať o tom čo sa stalo včera.. Chvíľu b-bol ticho a tak som dodala, že chcem len vedieť prečo tak náhle odišiel.."

bolo pre mňa ťažké znova sa ku tomu vracať, no musela som to niekomu povedať. "Nič nevravel, no potom sa na mňa znova pozrel a-a povedal... Povedal mi, že to čo sa stalo včera bola chyba, ktorá sa nemala stať.. A najlepšie riešenie bude a-ak na to zabudneme a budeme sa tváriť ako by sa to nikdy nestalo."

dopovedala som svoj monológ. Uplakanými očami som sa pozrela na Erika. V jeho očiach som videla ľútosť.

~End Flashback~

"Erik ja tomu nechápem. Myslela.. Myslela som si, že ku mne tiež niečo cíti." znova som sa ozvala. Erik sa nadýchol aby niečo povedal ale vyrušil nás niekoho hlas.

"Pane bože." ozvalo sa z vedľajšej lavičky. Môj zrak sa okamžite premiestnil z Erika na osobu sediacu vedľa. Zostala som šokovaná. Môj pohľad sa stretol s Alexovím. Obidvaja sme si navzájom hľadeli do očí.

No zrazu sa postavil a rýchlo odišiel preč. Znova. Znova odo mňa utiekol. Znova ma nechal bez vysvetlenia a odišiel. Znova som to nechápala.

No zrazu mi to doplo.

O môj bože! určite to počul. Určite počul o tom ako som vravela, že ku nemu niečo cítim.

A presne preto odišiel...

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Ani si neviete predstaviť ako sa za túto časť hanbím..
Je otrasná..😔 a tak isto úplne o ničom, čiže pochopím ak mi to aj poviete, pretože na to máte právo..

⚠️Natalliee