Ella and Alex

29.••

"Odpoviete mi na otázku slečna Reed?" opýtal sa učiteľ a tým ma prebral s premýšľania.

Pár krát som rýchlo zaklipkala viečkami a potriasla hlavou. Zaregistrovala som ako sa Laura vedľa mňa potichu smeje. Nenápadne som ju kopla pod lavicou do nohy.

"Au." zasyčala a rukou si chytila boľavé miesto na nohe. Nekopla som ju až tak silno, skôr to bolo len také štuchnutie.

"Slečna Reed?" znova sa ozval učiteľov hlas. Svoju pozornosť som z Lauri premiestnila na neho.

"Prepáčte..aká bola otázka?" Neisto som sa opýtala a nervózne sa usmiala. Vedela som, že sa na mňa pozerá celá trieda, no snažila som sa sústrediť len na učiteľa.

Povzdychol si.  "Nechajte tak.. Ale nabudúce prosím vás dávajte pozor." Poučil ma a ja som rýchlo prikývla.

"Pán Richmond.. Odpoviete na otázku na miesto slečny Reed, keď máte čas sa zabávať, tak určite viete aj odpoveď na otázku.. Nemám pravdu?" povedal a rukou ukázal na Bena sediaceho v tretej lavici pri dverách.

S úľavou som si potichu vydýchla. Cítila som ako sa mi klepú celé ruky a srdce mi bije ako splašené.

"Naozaj si ma nemusela kopnúť." ozvala sa Laura potichu vedľa mňa, stále si šúchajúc nohu.

"Prepáč, ale zase až tak to bolieť nemohlo." povedala som, tak isto tichým hlasom a mierne sa zasmiala.

"Práveže bolelo a aj bolí.. Trafila si sa na dobré miesto." odpovedala s boľavým výrazom v tvári. Ruku stiahla späť ku telu a oprela sa o operadlo na stoličke. Ruky si prekrížila na prsiach.

"Tak ešte raz prepáč, nechcela som, no zaslúžila si si to." povedala som a z boku ju objala okolo krku.

"Prepáč." znova som sa ospravedlnila. Laura bola chvíľu ticho, no keď som ju stisla ešte silnejšie ozvala sa.

"No dobre, dobre odpúšťam ti, len ma už pusti lebo za chvíľu nebudem môcť dýchať." povedala a ja som ju s úsmevom pustila.

Pohľadom som vyhľadala učiteľa a zistila, že sa ešte stále snaží dostať od Bena odpoveď na svoju otázku. Nad Benovým výrazom som sa mierne uchechtla.

Zrazu sa ozval zvuk zvončeka a ja som sa spokojne usmiala. No úsmev mi ihneď opadol keď som si spomenula, že toto bola len prvá hodina.

S otráveným pohľadom som sa postavila a pozbierala si všetky učebnice.

"Prečo si nezoberieš rovno celý ruksak, na miesto toho aby si každú prestávku musela ísť do skrinky?" nechápavo sa ma opýtala Laura.

"Vidíš to ma ani nenapadlo." priznala som a prikývla hlavou.

Laura s úsmevom pokrútila hlavou.

"Hneď prídem len si idem po ruksak." oznámila som jej a otočila sa na odchod. Vyšla som z triedy a po chodbe, na ktorej sa to hmýrilo ľuďmi som prešla ku svojej skrinke.

Otvorila som ju a všetky veci si podávala do ruksaku, ktorý som si vybrala a skrinku znova zatvorila.

Prehodila som si ho cez plece a šuchtavým krokom sa dostala späť do triedy.